50. Z vašej pastoračnej skúsenosti dobre viete, ctihodní bratia, biskupi Talianska, že by bolo závažnou a neblahou chybou veriť, že dielo Cirkvi uskutočňované v Katolíckej akcii a prostredníctvom nej možno zastúpiť a že sa nahrádza náboženskou výchovou v školách a cirkevným dozorom strany a režimu v asociáciách mládeže. Jedno aj druhé je nenahraditeľné; bez nich by sa určite škola a spomínané asociácie nevyhnutne stali pohanskými. Sú teda potrebné, ale nie sú dostatočné. Takouto náboženskou výchovou a pomocou Kristova Cirkev môže rozvíjať len minimum svojho duchovného a nadprirodzeného pôsobenia. To všetko robí v prostredí, ktoré od nej nezávisí; v prostredí iných vyučovacích predmetov, prípadne autorít, ktoré sú jej málo naklonené, ba často sú svojimi slovami a príkladom života jej protikladom.

51. Povedali sme, že posledné udalosti bezpochyby ukázali to, čo sa za posledné roky stratilo a zničilo vzhľadom na pravú nábožnosť a výchovu. A nehovoríme pritom o kresťanskej, ale iba o etickej a občianskej výchove.

Tento druh religiozity protirečí najdôležitejším nariadeniam najvyššej náboženskej autority a nabáda na ich nedodržiavanie. Religiozity, ktorá prenasleduje a pokúša sa zničiť to, čo je pre náboženstvo najcennejšie. Religiozity, ktorá prekračuje mieru slov a skutkov až po urážky, keď ide proti osobe duchovného otca všetkých veriacich. Vykrikuje, aby bol zhodený a zabitý – to je ozajstná výchova k otcovražde. Podobná religiozita sa žiadnym spôsobom nemôže zlúčiť s katolíckou náukou a praxou. Naopak, protirečí tak jednej, ako i druhej.

Najväčší protiklad takejto religiozity je v nej samej. Je veľmi zhubná vo svojich dôsledkoch, keďže ide nielen o navonok spáchané a kodifikované činy, ale aj o princípy a zásady, ktoré sa vyhlasujú za podstatné a programové.

52. Koncepcia štátu, ktorá úplne a bez výnimky dáva mladé generácie do rúk štátu, nie je zlučiteľná s katolíckou náukou ani s prirodzeným rodinným právom. Nie je zlučiteľné s katolíckou náukou namýšľať si, že Cirkev a pápež sa musia obmedziť na vonkajšie náboženské úkony (omša a sviatosti) a že zvyšok výchovy prináleží výlučne štátu.

53. Chybné učenia a nesprávne zásady, ktoré sme doteraz spomenuli a zavrhli, sa v posledných rokoch objavili už viackrát. Ako je všeobecne známe, nikdy sme s pomocou Božou nezanedbali našu apoštolskú povinnosť, aby sme vysvetlili tieto učenia a protirečili im. Odvolávali sme sa na pravú kresťanskú náuku a nedotknuteľné zákony Cirkvi Ježiša Krista a duší, ktoré vykúpil svojou božskou krvou.

54. Napriek všetkým názorom, predpovediam a podnetom, ktoré nám prichádzali z rôznych aj pre nás významných strán, sme sa však vyhýbali formálnemu a explicitnému odsúdeniu. Dokonca sme chceli veriť, že je možné z našej strany uprednostňovať prípustnosť a spoluprácu, čo sa niektorým zdalo neprijateľné. Spravili sme tak, pretože sme si mysleli a predovšetkým sme dúfali, že zostane aspoň možnosť, aby sme pochybovali, a že ide o prehnané a sporadické vyjadrenia a činy, ktoré nereprezentujú zmýšľanie celku, čiže pochádzajú predovšetkým od osôb a okolností a nie sú ozajstnými programovými vyhláseniami.

55. Posledné udalosti a vyjadrenia, ktoré ich pripravovali, sprevádzali a komentovali, nám bránia dúfať v takúto možnosť. Musíme povedať, že tí, ktorí prijímajú a uskutočňujú program, ktorému je vlastné učenie a normy odporujúce Cirkvi, sú katolíkmi iba krstom a menom. Ich správanie je v absolútnom rozpore s požiadavkami, ktoré ukladá krst. Je proti Cirkvi ten, kto neuznáva Katolícku akciu, ktorá je Cirkvi a jej hlave najdrahšia, prenasleduje ju a bojuje proti nej.

56. V tomto bode sa budete, ctihodní bratia, pýtať, čo si myslieť o znení prísahy a ako ju posudzovať. Túto prísahu boli nútení zložiť aj chlapci a dievčatá. A videli sme, že to môže viesť k poškodeniu práv Cirkvi a duší, ktoré sú už samy osebe nedotknuteľné. Tým, že prísaha je proti každej pravde a spravodlivosti, môže poslúžiť aj revolúcii, ktorá vytrhne mládež Cirkvi a Ježišovi Kristovi, a bude vychovávať mladé sily k nenávisti, násiliu a neúcte, aj voči osobe samotného pápeža, ako to jasne vyjadrili posledné udalosti.

57. Ak sa položí otázka súvisiaca s touto prísahou, tak odpoveď je nielen z katolíckeho, ale i z čisto ľudského hľadiska nevyhnutne jediná. Vám, ctihodní bratia, iba potvrdzujeme odpoveď, ktorú ste si už sami dali: takáto prísaha nie je dovolená.

58. Máme však veľmi vážne starosti a cítime, že znepokojujú aj vás, ctihodní bratia, zvlášť biskupov Talianska. Sme ustarostený pre mnohých našich synov, aj tých najmenších, ktorí zložili túto prísahu a sú ňou viazaní. Hlboko ľutujeme mnohé svedomia, ktoré sú znepokojené pochybnosťami (o znepokojeniach a pochybnostiach nám prichádzajú isté informácie) práve preto, lebo prisahali. Tieto pochybnosti majú zvlášť po udalostiach, ktoré sa stali.

59. Poznáme ťažkosti terajších dní a vieme, že prísaha a jej dodržiavanie je pre mnohých podmienkou na zabezpečenie povolania, chleba a obživy. Preto sme hľadali prostriedok, ktorý vráti svedomiam pokoj, a to tak, že zredukuje na minimum možné vonkajšie ťažkosti. Zdá sa nám, že takým prostriedkom pre všetkých, aj pre tých, ktorí už zložili prísahu, by mohlo byť predsavzatie pred Bohom a vlastným svedomím „zachovávať Božie a cirkevné príkazy“ alebo „vykonávať povinnosti dobrého kresťana“. A mať stály úmysel vyhlásiť toto predsavzatie aj verejne, ak to bude potrebné.