1070V Novom zákone sa slovom „liturgia“ označuje nielen slávenie Božieho kultu,5 ale aj ohlasovanie evanjelia6 a činorodá láska.7 Vo všetkých týchto prípadoch ide o službu Bohu a ľuďom. Cirkev je pri liturgickom slávení služobnicou na obraz svojho Pána, jediného „Liturga“,8 lebo má účasť na jeho kňazstve (kult),783 ktoré je prorocké (ohlasovanie slova) a kráľovské (služba lásky).

„Liturgia sa teda právom pokladá za vykonávanie kňazského úradu Ježiša Krista. V nej sa vnímateľnými znakmi naznačuje a spôsobom vlastným každému z nich uskutočňuje posväcovanie človeka a tajomné telo Ježiša Krista, čiže hlava a jej údy, vykonáva dokonalý verejný kult. Preto každé liturgické slávenie ako dielo Krista kňaza a jeho tela, ktorým je Cirkev, je nanajvýš posvätnou činnosťou, ktorej účinnosti sa ani významom, ani stupňom nevyrovná nijaká iná činnosť Cirkvi.“9

Liturgia ako prameň života

1071Liturgia, Kristovo dielo, je aj činnosťou jeho Cirkvi. Realizuje a ukazuje Cirkev ako viditeľný znak spoločenstva medzi Bohom a ľuďmi skrze Krista. Zapája veriacich do nového života spoločenstva.1692 Vyžaduje, aby sa všetci na nej zúčastňovali „vedome, aktívne a s úžitkom“.10

1072„Liturgia nevyčerpáva celú činnosť Cirkvi“:11 má ju predchádzať evanjelizácia, viera a obrátenie. Vtedy môže prinášať ovocie v živote veriacich – nový život podľa Ducha, angažovanie sa v poslaní Cirkvi a službu jej jednote.

Modlitba a liturgia

1073Liturgia je aj účasťou na Kristovej modlitbe, ktorou sa Kristus obracia na Otca v Duchu Svätom. Každá kresťanská modlitba nachádza v liturgii svoj prameň a svoj cieľ. Prostredníctvom liturgie sa vnútorný človek zakoreňuje a upevňuje12 v nesmiernej láske, ktorou nás miluje Otec13 vo svojom milovanom Synovi. To sa samo „obdivuhodné Božie dielo“ prežíva a zvnútorňuje každou modlitbou „v každom čase v Duchu“2558 (Ef 6, 18).

Katechéza a liturgia

1074„Liturgia je vrchol, ku ktorému smeruje činnosť Cirkvi, a zároveň prameň, z ktorého vyviera všetka jej sila.“14 Je teda vynikajúcim miestom pre katechézu Božieho ľudu. „Katechéza je svojou povahou spätá s každým liturgickým a sviatostným slávením, lebo vo sviatostiach, najmä v Eucharistii, Ježiš Kristus plne pôsobí, aby pretváral ľudí.“15

1075Liturgická katechéza426 sa zameriava na to, aby vovádzala do Kristovho tajomstva (je „mystagógiou“), a to tak, že postupuje od viditeľného k neviditeľnému, od označujúceho k označovanému, od „sviatostí“ k „tajomstvám“.774 Takáto katechéza je úlohou miestnych a regionálnych katechizmov. Tento Katechizmus, ktorý chce poslúžiť celej Cirkvi v rozmanitosti jej obradov a kultúr,16 vyloží to, čo je základné a spoločné pre celú Cirkev v oblasti liturgie chápanej ako tajomstvo a slávenie (prvý oddiel), a potom sedem sviatostí a sväteniny (druhý oddiel).

Prvý oddiel
Sviatostná ekonómia

1076Vyliatím Ducha Svätého v deň Turíc bola Cirkev zjavená svetu.1 Darom Ducha sa začína nové obdobie „vo vysluhovaní tajomstva [dispensatio mysterii]“: obdobie Cirkvi, v ktorom Kristus prostredníctvom liturgie svojej Cirkvi zviditeľňuje a sprítomňuje svoje dielo spásy a dáva na ňom účasť, „kým nepríde“ (1 Kor 11, 26). V tomto období Cirkvi Kristus žije a pôsobí vo svojej Cirkvi a s ňou novým spôsobom,739 ktorý je vlastný tomuto novému obdobiu. Pôsobí prostredníctvom sviatostí. Spoločná tradícia Východu i Západu to nazýva „sviatostnou ekonómiou“, ktorá spočíva v udeľovaní (alebo „vysluhovaní“) ovocia Kristovho veľkonočného tajomstva pri slávení „sviatostnej“ liturgie Cirkvi.

Preto treba najprv vysvetliť toto „sviatostné vysluhovanie“ (prvá kapitola). Tak sa jasnejšie ukáže povaha a podstatné črty liturgického slávenia (druhá kapitola).