I. Základy tejto sviatosti v ekonómii spásy
Choroba v ľudskom živote

1500Choroba a utrpenie vždy patrili k najvážnejším problémom, ktoré podrobujú ľudský život skúške. V chorobe človek skusuje svoju bezmocnosť, svoje obmedzenia a svoju konečnosť. Každá choroba nám dáva možnosť vytušiť smrť.1006

1501Choroba môže viesť k úzkosti, k uzatvoreniu sa do seba, niekedy dokonca k zúfalstvu a k vzbure proti Bohu. Ale môže tiež urobiť človeka zrelším, môže mu pomôcť rozlíšiť, čo v jeho živote nie je podstatné, aby sa zameral na to, čo je podstatné. Choroba veľmi často podnecuje hľadanie Boha a návrat k nemu.

Chorý pred Bohom

1502Človek Starého zákona prežíva chorobu pred Božou tvárou. Pred Bohom roní slzy nad svojou chorobou97 a od neho, Pána života a smrti, si úpenlivo vyprosuje uzdravenie.98 Choroba sa stáva cestou k obráteniu99 a Božím odpustením sa začína uzdravenie.100 164 Izrael nadobúda skúsenosť, že choroba je tajomným spôsobom spojená s hriechom a zlom376 a že vernosť Bohu podľa jeho zákona navracia život: „... lebo ja, Pán, som tvoj lekár“ (Ex 15, 26). Prorok Izaiáš tuší, že utrpenie môže mať aj vykupiteľský význam za hriechy iných.101 Napokon Izaiáš zvestuje, že Boh spôsobí, že pre Sion nadíde čas, keď odpustí každú vinu a uzdraví každú chorobu.102

Kristus – lekár

1503Kristov súcit s chorými a jeho mnohé uzdravenia549 chorých každého druhu103 sú výrazným znamením toho, že „Boh navštívil svoj ľud“ (Lk 7, 16) a že Božie kráľovstvo je už celkom blízko. Ježiš má moc nielen uzdravovať, ale aj odpúšťať hriechy;104 1421 prišiel uzdraviť celého človeka, dušu i telo; on je lekár, ktorého potrebujú chorí.105 Jeho súcit so všetkými, čo trpia, ide tak ďaleko, že sa s nimi stotožňuje: „Bol som chorý a navštívili ste ma“ (Mt 25, 36). Jeho uprednostňujúca láska k chorým v priebehu storočí neprestala budiť u kresťanov celkom osobitnú pozornosť voči všetkým,2288 čo trpia na tele alebo na duši. Z nej pochádzajú neúnavné úsilia uľaviť im.

1504Ježiš často žiada od chorých, aby verili.106 Na uzdravenie používa znaky: slinu a vkladanie rúk,107 blato a umytie.108 Chorí sa ho snažia dotknúť,109 „lebo vychádzala z neho sila,695 ktorá uzdravovala všetkých“ (Lk 6, 19). Tak sa nás Kristus vo sviatostiach aj naďalej „dotýka“,1116 aby nás uzdravoval.

1505Kristus dojatý toľkými utrpeniami nielen dovoľuje, aby sa ho chorí dotýkali, ale si osvojuje ich biedy: „On vzal na seba naše slabosti a niesol naše choroby“ (Mt 8, 17).110 Neuzdravil všetkých chorých. Jeho uzdravenia boli znameniami príchodu Božieho kráľovstva. Zvestovali hlbšie uzdravenie: víťazstvo nad hriechom a nad smrťou440 prostredníctvom jeho Veľkej noci. Na kríži vzal Kristus na seba celú ťarchu zla111 a sňal „hriech sveta“ (Jn 1, 29), ktorého je choroba iba následkom. Svojím utrpením a smrťou na kríži dal Kristus utrpeniu nový zmysel:307 utrpenie nás už môže urobiť podobnými jemu a spojiť nás s jeho vykupiteľským utrpením.

„Chorých uzdravujte...“

1506Kristus vyzýva svojich učeníkov, aby ho nasledovali tak, že aj oni vezmú na seba svoj kríž.112 Keď ho nasledujú, nadobúdajú nový pohľad na chorobu a chorých.859 Ježiš ich pridružuje k svojmu životu chudoby a služby. Dáva im účasť na svojej službe súcitu a uzdravovania: „Oni šli a hlásali, že treba robiť pokánie. Vyhnali mnoho zlých duchov, pomazali olejom veľa chorých a uzdravovali“ (Mk 6, 12-13).

1507Zmŕtvychvstalý Pán obnovuje toto poslanie („V mojom mene... na chorých budú vkladať ruky a tí ozdravejú“: Mk 16, 17-18) a potvrdzuje ho znameniami, ktoré Cirkev koná, vzývajúc jeho meno.113 Tieto znamenia ukazujú osobitným spôsobom,430 že Ježiš je skutočne „Boh, ktorý spasí“.114

1508Duch Svätý dáva niektorým ľuďom798 mimoriadnu charizmu uzdravovania,115 aby ukázal silu milosti Zmŕtvychvstalého. Ale ani najintenzívnejšie modlitby nedosiahnu uzdravenie všetkých chorôb. Tak sa aj svätý Pavol musí od Pána naučiť: „Stačí ti moja milosť, lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti“ (2 Kor 12, 9) a že utrpenia, ktoré treba znášať, môžu mať tento zmysel: „Na vlastnom tele dopĺňam to, čo chýba Kristovmu utrpeniu618 pre jeho telo, ktorým je Cirkev“ (Kol 1, 24).

1509„Chorých uzdravujte“ (Mt 10, 8). Túto úlohu dostala Cirkev od Pána a snaží sa ju plniť jednak starostlivosťou o chorých, jednak prosebnou modlitbou, ktorou ich sprevádza. Verí v oživujúcu prítomnosť Krista, lekára duše i tela. Táto prítomnosť osobitne pôsobí prostredníctvom sviatostí a celkom osobitným spôsobom skrze Eucharistiu,1405 chlieb, ktorý dáva večný život116 a ktorého spätosť s telesným zdravím naznačuje svätý Pavol.117