Hlavná stránka DKC

«« Predchádzajúce […kkc 2564] ««

Modlitba ako spoločenstvo

2565 V novej zmluve je modlitba živým vzťahom Božích detí k ich nekonečne dobrému Otcovi, k jeho Synovi Ježišovi Kristovi a k Duchu Svätému. Milosť kráľovstva je „kontemplácia svätej a vznešenej Trojice..., ktorá sa celá spája s celým duchom [človeka]“. Život modlitby teda znamená byť stále v prítomnosti trojsvätého Boha a v spoločenstve s ním. Toto spoločenstvo života je možné vždy, lebo krstom sme sa stali jedno s Kristom. Modlitba je kresťanská natoľko, nakoľko je spoločenstvom s Kristom a šíri sa v Cirkvi, ktorá je jeho telom. Jej rozmermi sú rozmery Kristovej lásky.

Prvá kapitola
Zjavenie modlitby

Všeobecné povolanie k modlitbe

2566 Človek hľadá Boha. Stvorením Boh povoláva každé bytie z ničoty k jestvovaniu. Človek, ovenčený „slávou a cťou“296 (Ž 8, 6), je – po anjeloch – schopný uznať, že Pánovo meno je „vznešené... na celej zemi“ (Ž 8, 2). Aj po tom, čo človek hriechom stratil podobnosť s Bohom,355 zostáva „na obraz“ svojho Stvoriteľa. Zachováva si túžbu28 po tom, ktorý ho volá k jestvovaniu. Všetky náboženstvá svedčia o tomto bytostnom hľadaní človeka.

2567 Boh prvý volá človeka. Či už človek zabudne na svojho Stvoriteľa, alebo sa skrýva ďaleko od jeho tváre, či sa už ženie za svojimi idolmi, alebo obviňuje božstvo, že ho opustilo, živý a pravý Boh neúnavne volá každého človeka k tajomnému stretnutiu v modlitbe.30 Tento krok lásky verného Boha je v modlitbe vždy prvý, krok človeka je vždy odpoveďou. Postupne ako sa Boh zjavuje a zjavuje človeka jemu samému,142 modlitba sa javí ako vzájomné volanie, ako dráma zmluvy. Táto dráma prostredníctvom slov a skutkov angažuje srdce. Odhaľuje sa v priebehu celých dejín spásy.

»» Nasledujúce [kkc 2568…] »»