I. „Posväť sa meno tvoje“2142-2159

2807Výraz „posvätiť“ sa tu nemá chápať predovšetkým v jeho príčinnom význame (jedine Boh posväcuje, robí svätým), ale najmä vo význame hodnotiacom: uznávať za svätého, sväto zaobchádzať.2097 Preto sa pri klaňaní táto prosba niekedy chápe ako chvála a vzdávanie vďaky.55 Ale Ježiš nás túto prosbu naučil vo forme optatívu: ako prosbu, túžbu a očakávanie, v ktorých sú zaangažovaní Boh i človek. Už od prvej prosby k nášmu Otcovi sa ponárame do vnútorného tajomstva jeho božstva a do drámy spásy nášho ľudského pokolenia. Prosiť ho, aby jeho meno bolo posvätené, nás zapája do „dobrotivého rozhodnutia, čo si... predsavzal“ (Ef 1, 9), „aby sme boli pred jeho tvárou svätí a nepoškvrnení v láske“ (Ef 1, 4).

2808V rozhodujúcich chvíľach svojej ekonómie spásy203432 Boh zjavuje svoje meno, ale zjavuje ho tak, že uskutočňuje svoje dielo. Toto dielo sa však uskutočňuje pre nás a v nás len vtedy, keď sa prostredníctvom nás a v nás posväcuje jeho meno.

2809Svätosť Boha je neprístupný stred jeho večného tajomstva. Čo je z nej zjavené v stvorení a v dejinách, to Písmo nazýva slávou,293 vyžarovaním jeho veleby.56 Keď Boh utvoril človeka „na svoj obraz a podľa svojej podoby“ (Gn 1, 26), „ovenčil ho slávou“ (Ž 8, 6), ale keď človek zhrešil, bol zbavený Božej slávy.57 705 Odvtedy Boh prejavuje svoju svätosť tak, že zjavuje a oznamuje svoje meno, aby obnovil človeka „podľa obrazu toho, ktorý ho stvoril“ (Kol 3, 10).

2810V prisľúbení danom Abrahámovi a v prísahe, ktorá toto prisľúbenie sprevádza,58 sa Boh zaväzuje, ale neodhaľuje svoje meno. Začína ho zjavovať Mojžišovi59 a robí ho zjavným pred očami celého ľudu, keď ho zachraňuje pred Egypťanmi: je „vznešený, slávne vznešený“ (Ex 15, 1). Po zmluve na Sinaji je tento ľud „jeho“ a má byť „svätým národom“ (alebo „zasväteným“, v hebrejčine je pre obidva výrazy to isté slovo),60 63 pretože v ňom prebýva Božie meno.

2811Napriek svätému zákonu, ktorý mu Svätý Boh znova a znova dáva,61 a hoci Pán trpezlivo koná „pre svoje meno“2143 (Ez 20, 14), ľud sa odvracia od svätého Izraela a znesväcuje jeho meno v očiach národov.62 Preto spravodliví starej zmluvy, chudobní, ktorí sa vrátili z vyhnanstva, a proroci boli zanietení horlivosťou za toto meno.

2812Napokon je nám meno svätého Boha zjavené a dané v Ježišovi,434 v tele, ako Spasiteľ:63 zjavené tým, čím On Je, jeho slovom a jeho obetou.64 To je jadro jeho veľkňazskej modlitby: „Svätý Otče... pre nich sa ja sám posväcujem, aby boli aj oni posvätení v pravde“ (Jn 17, 19). A pretože Ježiš sám „posväcuje“65 svoje meno, „zjavuje“66 nám meno Otca. Na konci jeho Veľkej noci mu Otec dáva „meno, ktoré je nad každé iné meno“: „'Ježiš... je Pán,‘ na slávu Boha Otca“ (Flp 2, 9. 11).

2813Vo vode krstu sme boli obmytí, posvätení, ospravodlivení „v mene Pána Ježiša Krista a v Duchu nášho Boha“ (1 Kor 6, 11). Náš Otec nás počas celého nášho života povoláva na „posvätenie“2013 (1 Sol 4, 7), a pretože sme „z neho v Kristovi Ježišovi, ktorý sa pre nás stal... posvätením“ (1 Kor 1, 30), ide o jeho slávu a náš život, aby jeho meno bolo posvätené v nás a prostredníctvom nás. Preto je naša prvá prosba taká naliehavá:

„Napokon, kým by mohol byť posvätený Boh, keď on sám posväcuje? Ale pretože on sám povedal: ‚Buďte svätí, lebo aj ja som svätý‘ (Lv 20, 26), prosíme a žiadame, aby sme vytrvali v tom, čím sme začali byť, keď sme boli v krste posvätení. A prosíme o to každý deň. Veď sa potrebujeme denne posväcovať. Keďže denne hrešíme, máme svoje priestupky ustavičným posväcovaním očisťovať... Preto sa modlíme, aby v nás táto svätosť zotrvávala.“67

2814Od nášho života a zároveň od našej modlitby závisí,2045 či jeho meno bude posvätené medzi národmi:

„Prosíme, aby Boh posväcoval svoje meno, ktoré svojou svätosťou zachraňuje a posväcuje celé stvorenie... Je to meno, ktoré dáva spásu skazenému svetu. Ale prosíme, aby Božie meno bolo posvätené v nás našimi skutkami. Lebo ak konáme dobre, Božie meno je velebené; ale ak konáme zle, je hanobené. Počúvaj, čo hovorí Apoštol: ‚Lebo pre vás sa pohania rúhajú Božiemu menu‘ (Rim 2, 24).68 Prosíme teda, prosíme, aby sme si natoľko zaslúžili [mať] v našich mravoch Božiu svätosť, nakoľko je sväté Božie meno.“69

„Keď hovoríme ‚posväť sa meno tvoje‘, prosíme, aby bolo posvätené v nás, ktorí sme v ňom, a zároveň aj v iných, ktorých ešte Božia milosť očakáva; aby sme tak poslúchli príkaz modliť sa za všetkých, aj za svojich nepriateľov. Preto keď nehovoríme výslovne: posväť sa [meno tvoje] v nás, hovoríme: vo všetkých.“70

2815Táto prvá prosba, ktorá obsahuje všetky ostatné,2750 je vypočutá skrze Kristovu modlitbu, podobne ako ostatných šesť prosieb, ktoré nasledujú. Modlitba k nášmu Otcovi je našou modlitbou, ak sa ju modlíme v Ježišovom mene.71 Vo svojej veľkňazskej modlitbe Ježiš prosí: „Svätý Otče, zachovaj ich vo svojom mene, ktoré si ty dal mne“ (Jn 17, 11).