426„V srdci katechézy nachádzame predovšetkým osobu,1698 totiž osobu Ježiša Krista Nazaretského, Otcovho jednorodeného [Syna]..., ktorý za nás trpel a umrel a teraz ako zmŕtvychvstalý žije navždy s nami... Katechizovať... znamená odhaľovať v Kristovej osobe celý večný Boží plán... znamená snažiť sa pochopiť význam Kristových činov a slov,513 ako aj znamení, ktoré urobil.“6
Cieľom katechézy je: „Uviesť... do spoločenstva... s Ježišom Kristom; jedine on môže priviesť človeka k láske Otca v Duchu a dať mu účasť na živote Najsvätejšej Trojice.“7
260
427„V katechéze sa vyučovaním ohlasuje Kristus,2145 vtelené Slovo a Boží Syn, a všetko ostatné len vo vzťahu k nemu; jedine Kristus učí, kým každý iný to robí len natoľko, nakoľko je poslom alebo tlmočníkom jeho slova a nakoľko umožňuje Kristovi hovoriť jeho ústami...876 Treba teda, aby sa na každého katechétu mohli aplikovať tieto Ježišove tajomné slová: ‚Moje učenie nie je moje, ale toho, ktorý ma poslal‘ (Jn 7, 16).“8
428Ten, kto je povolaný „ohlasovať Krista“, má teda najprv hľadať „vznešenosť poznania Krista Ježiša“. Má byť ochotný stratiť všetko, „aby... získal Krista a našiel sa v ňom“, aby „poznal jeho, moc jeho zmŕtvychvstania a účasť na jeho utrpení“ tým, že sa mu pripodobní „v smrti, aby... tak nejako dosiahol aj vzkriesenie z mŕtvych“ (Flp 3, 8-11).
429Z tohto láskyplného poznania Krista sa rodí túžba ohlasovať ho,851 „evanjelizovať“ a privádzať iných k súhlasu viery v neho. Ale zároveň sa pociťuje potreba túto vieru čoraz lepšie poznať. Preto podľa poradia Vyznania viery sa uvedú najprv Ježišove hlavné tituly: Kristus, Boží Syn, Pán (2. článok). Vo Vyznaní viery sa potom vyznávajú hlavné tajomstvá Kristovho života: tajomstvo jeho vtelenia (3. článok), jeho Veľkej noci (4. a 5. článok) a napokon jeho oslávenia (6. a 7. článok).