3. článok
Sloboda človeka

1730Boh stvoril človeka ako rozumovú bytosť a udelil mu dôstojnosť osoby obdarenej schopnosťou konať z vlastného popudu a byť pánom svojich činov. „Boh chcel totiž ponechať človekovi možnosť rozhodovať sa, aby sám od seba hľadal svojho Stvoriteľa a slobodne dosiahol plnú a blaženú dokonalosť tým, že sa k nemu primkne.“30 30

„Človek je rozumová bytosť a tým je podobný Bohu; bol stvorený slobodným v rozhodovaní a pánom svojich činov.“31

I. Sloboda a zodpovednosť

1731Sloboda je v rozume a vo vôli zakorenená schopnosť konať alebo nekonať, urobiť to alebo ono, a tak vykonať sám od seba vedomé a dobrovoľné činy. Slobodnou vôľou každý disponuje sebou samým. Sloboda je v človekovi sila, ktorá mu umožňuje rásť a dozrievať v pravde a v dobre. Sloboda dosahuje svoju dokonalosť, keď je zameraná na Boha,1721 ktorý je našou blaženosťou.

1732Dokiaľ sloboda definitívne nezakotví v konečnom dobre,396 ktorým je Boh, zahŕňa v sebe možnosť voliť medzi dobrom a zlom, teda možnosť rásť v dokonalosti alebo zlyhať a zhrešiť.1849 Sloboda charakterizuje pravé ľudské činy. Stáva sa prameňom chvály alebo hany, zásluhy alebo viny.2006

1733Čím väčšmi človek koná dobro,1803 tým sa stáva slobodnejším. Pravá sloboda je iba tá, ktorá je v službe dobra a spravodlivosti. Zvoliť si neposlušnosť a zlo je zneužitím slobody a vedie do otroctva hriechu.32

1734Sloboda robí človeka zodpovedným za vlastné činy1036 v takej miere, v akej sú dobrovoľné. Pokrok v čnosti,1804 poznanie dobra a askéza posilňujú vládu vôle nad jej činmi.

1735Pričítateľnosť nejakého činu a zodpovednosť zaň sa môžu znížiť, ba aj zrušiť nevedomosťou, nepozornosťou, násilím, strachom,597 návykmi, nezriadenými náklonnosťami a inými psychickými alebo sociálnymi faktormi.

1736Každý priamo chcený čin je pričítateľný tomu, kto ho vykonal:

Boh sa pýta Evy po hriechu v záhrade: „Čo si to urobila?“2568 (Gn 3, 13) Takisto sa pýta aj Kaina.33 Podobne hovorí aj prorok Nátan kráľovi Dávidovi po tom, čo Dávid spáchal cudzoložstvo s Uriášovou manželkou a dal Uriáša zabiť.34

Čin môže byť nepriamo chcený, ak je následkom nedbanlivosti človeka o to, čo by mal poznať alebo konať, napríklad nehoda zapríčinená neznalosťou dopravných predpisov.

1737Účinok možno tolerovať, ak ho ten, kto koná, nechce;2263 napríklad ak sa matka vysilí pri lôžku svojho chorého dieťaťa. Zlý účinok nie je pričítateľný, ak nebol chcený ani ako cieľ, ani ako prostriedok konania: napríklad smrť, ktorá niekoho zastihla pri poskytovaní pomoci človekovi v nebezpečenstve. Aby bol zlý účinok pričítateľný, je potrebné, aby sa dal predvídať a aby ten, kto koná, mal možnosť sa mu vyhnúť: napríklad zabitie človeka, ktorého sa dopustí vodič v stave opitosti.

1738Sloboda sa realizuje vo vzťahoch medzi ľuďmi. Každý človek je stvorený na Boží obraz, a teda má prirodzené právo, aby bol uznávaný ako slobodná a zodpovedná bytosť. Táto povinnosť vážiť si každého zaväzuje všetkých. Právo na používanie slobody (čiže právo slobodne rozhodovať a konať) je neoddeliteľnou požiadavkou dôstojnosti2106 ľudskej osoby najmä v morálnej a náboženskej oblasti.35 210 Toto právo musí občianska moc uznávať a chrániť v hraniciach spoločného dobra a verejného poriadku.36

II. Ľudská sloboda v ekonómii spásy

1739Sloboda a hriech. Ľudská sloboda je ohraničená a omylná. A skutočne, človek zlyhal. Slobodne zhrešil.387 Tým, že odmietol plán Božej lásky, oklamal sám seba; stal sa otrokom hriechu. Toto prvé odcudzenie privodilo množstvo ďalších.401 Dejiny ľudstva už od svojich začiatkov svedčia o nešťastiach a utláčaniach, ktoré sa zrodili v srdci človeka ako následok zneužívania slobody.