650Cirkevní otcovia rozjímajú o zmŕtvychvstaní, vychádzajúc z Kristovej božskej osoby,626 ktorá zostala spojená s jeho dušou a s jeho telom oddelenými od seba smrťou: „Vďaka jednote božskej prirodzenosti, rovnako prítomnej v každej z oboch častí človeka, to, čo bolo odlúčené a oddelené, sa opäť zjednocuje a spája. A tak rozdelením spojených častí nastáva smrť, kým spojením oddelených častí zmŕtvychvstanie.“564 1005

III. Zmysel a spásonosný dosah zmŕtvychvstania

651„Ak nebol Kristus vzkriesený, potom je márne naše hlásanie a márna je aj vaša viera“ (1 Kor 15, 14). Zmŕtvychvstanie je predovšetkým potvrdením všetkého, čo Kristus robil a učil. Všetky pravdy, aj tie najnedostupnejšie ľudskému rozumu,129 nachádzajú svoje odôvodnenie, ak Kristus svojím zmŕtvychvstaním podal definitívny dôkaz o svojej božskej moci,274 ktorý bol prisľúbil.

652Kristovo zmŕtvychvstanie je splnením prisľúbení Starého zákona565 i prisľúbení samého Ježiša,994 ktoré dal počas svojho pozemského života.566 Výraz „podľa Písem“601 (1 Kor 15, 3-4)567 dosviedča, že Kristovým zmŕtvychvstaním sa tieto predpovede splnili.

653Ježišovo zmŕtvychvstanie potvrdzuje pravdu o jeho božstve.445 On sám povedal: „Keď vyzdvihnete Syna človeka, poznáte, že Ja som“ (Jn 8, 28). Zmŕtvychvstanie Ukrižovaného dokazuje, že on je skutočne „Ja som“, Boží Syn a sám Boh. Svätý Pavol mohol pred Židmi vyhlásiť: „A my vám zvestujeme, že prisľúbenie, ktoré dostali naši otcovia, Boh splnil ich deťom, keď nám vzkriesil Ježiša, ako je aj v druhom žalme napísané: ‚Ty si môj syn. Ja som ťa dnes splodil'“ (Sk 13, 32-33).568 Kristovo zmŕtvychvstanie je úzko späté s tajomstvom vtelenia Božieho Syna.422461 Je jeho zavŕšením podľa večného Božieho plánu.

654Vo veľkonočnom tajomstve sú dva aspekty: Kristus nás svojou smrťou oslobodzuje od hriechu a svojím zmŕtvychvstaním nám otvára prístup k novému životu. Tento nový život1987 je predovšetkým ospravodlivením, ktoré nás znovu uvádza do Božej milosti,569 „aby sme tak, ako bol Kristus vzkriesený z mŕtvych..., aj my žili novým životom“ (Rim 6, 4). Je víťazstvom nad smrťou pre hriech a novou účasťou na milosti.570 1996 Uskutočňuje adopciu za synov, lebo ľudia sa stávajú Kristovými bratmi, ako sám Ježiš volá svojich učeníkov po svojom zmŕtvychvstaní: „Choďte, oznámte mojim bratom“ (Mt 28, 10).571 Sú jeho bratmi nie podľa prirodzenosti, ale darom milosti, lebo toto adoptívne synovstvo zaručuje skutočnú účasť na živote jednorodeného Syna. Tento život sa naplno zjavil v jeho zmŕtvychvstaní.

655A napokon Kristovo zmŕtvychvstanie – i sám vzkriesený Kristus – je počiatkom a zdrojom nášho budúceho vzkriesenia:989 „Kristus vstal z mŕtvych, prvotina zosnulých... Veď ako všetci umierajú v Adamovi, tak zasa všetci ožijú v Kristovi“ (1 Kor 15, 20-22). V očakávaní tohto zavŕšenia vzkriesený Kristus žije v srdciach svojich veriacich.1002 V ňom kresťania zakusujú „sily budúceho veku“ (Hebr 6, 5) a ich život je Kristom unášaný do lona Božieho života,572 „aby... už nežili pre seba, ale pre toho, ktorý za nich zomrel a vstal z mŕtvych“ (2 Kor 5, 15).

Zhrnutie

656Predmetom viery v zmŕtvychvstanie je udalosť historicky dosvedčená učeníkmi, ktorí sa skutočne stretli so Zmŕtvychvstalým, a zároveň je tajomne transcendentná (nadzmyslová), lebo je vstupom Kristovej ľudskej prirodzenosti do Božej slávy.

657Prázdny hrob a položené plachty samy osebe znamenajú, že Kristovo telo Božou mocou uniklo putám smrti a rozkladu. Pripravujú učeníkov na stretnutie so Zmŕtvychvstalým.

658Kristus, „prvorodený z mŕtvych“ (Kol 1, 18), je pôvodcom nášho vzkriesenia, a to už teraz ospravodlivením našej duše573 a neskôr aj oživením nášho tela.574

6. článok
Ježiš Kristus „vystúpil na nebesia, sedí po pravici Boha Otca všemohúceho“

659„Keď im to Pán Ježiš povedal, vzatý bol do neba a zasadol po pravici Boha“ (Mk 16, 19). Kristovo telo bolo oslávené už od chvíle jeho zmŕtvychvstania,645 ako to dokazujú nové, nadprirodzené vlastnosti, ktoré má odvtedy jeho telo natrvalo.575 Ale počas štyridsiatich dní, keď dôverne je a pije so svojimi učeníkmi576 a poučuje ich o kráľovstve,577 zostáva jeho sláva ešte zahalená výzorom obyčajnej ľudskej prirodzenosti.578 66 Posledné Ježišovo zjavenie sa končí nezvratným vstupom jeho ľudskej prirodzenosti do Božej slávy, naznačenej oblakom579 697 a nebom,580 kde odvtedy sedí po pravici Boha.581 Celkom výnimočným a jedinečným spôsobom sa ukáže Pavlovi „ako nedochôdčaťu“ (1 Kor 15, 8) v poslednom zjavení, ktorým ho ustanoví za apoštola.582 642