Zhrnutie

2620Dokonalým vzorom modlitby v Novom zákone je Ježišova synovská modlitba. Ježišova modlitba, konaná často v samote, v skrytosti, zahŕňa v sebe láskyplný súhlas s Otcovou vôľou až po kríž a neochvejnú dôveru, že bude vypočutá.

2621Ježiš pri svojom vyučovaní učí svojich učeníkov modliť sa s čistým srdcom, so živou a vytrvalou vierou a so synovskou odvahou. Povzbudzuje ich k bedlivosti a pozýva ich, aby svoje prosby predkladali Bohu v jeho mene. Ježiš Kristus sám vypočuje prosby, s ktorými sa na neho obraciame.

2622Modlitba Panny Márie v jej „Fiat“ a v jej „Magnifikat“ sa vyznačuje veľkodušnou obetou celej jej bytosti vo viere.

3. článok
V období Cirkvi

2623V deň Turíc bol Duch prisľúbenia731 vyliaty na učeníkov, ktorí „boli všetci vedno na tom istom mieste“ (Sk 2, 1) a očakávali ho tak, že „jednomyseľne zotrvávali na modlitbách“ (Sk 1, 14). Duch, ktorý učí Cirkev a pripomína jej všetko, čo Ježiš povedal,88 bude ju vychovávať aj k životu modlitby.

2624V prvom jeruzalemskom spoločenstve1342 sa veriaci „vytrvalo zúčastňovali na učení apoštolov a na bratskom spoločenstve, na lámaní chleba a na modlitbách“ (Sk 2, 42). Toto poradie je typické pre modlitbu Cirkvi: jej modlitba sa zakladá na viere apoštolov, overuje sa láskou a živí sa Eucharistiou.

2625Sú to predovšetkým tie modlitby, ktoré veriaci počúvajú a čítajú v Písme, ale ich aktualizujú, najmä modlitby žalmov, vychádzajúc z ich splnenia v Kristovi.89 Duch Svätý, ktorý takto pripomína Krista1092 svojej modliacej sa Cirkvi, uvádza ju aj do plnej pravdy a vzbudzuje nové formulácie, ktoré vyjadria nevyspytateľné Kristovo tajomstvo pôsobiace v živote, vo sviatostiach a v poslaní jeho Cirkvi. Tieto nové formulácie sa rozvinú vo veľkých liturgických a duchovných tradíciách.1200 Formy modlitby, ako sú zjavené v kánonických apoštolských spisoch, zostanú normatívne pre kresťanskú modlitbu.

I. Velebenie a klaňanie sa

2626Velebenie vyjadruje základnú dynamiku kresťanskej modlitby:1078 je stretnutím Boha s človekom. Pri velebení sa Boží dar a jeho prijatie človekom navzájom vyžadujú a spájajú. Modlitba velebenia je odpoveďou človeka na Božie dary. Pretože Boh požehnáva, môže srdce človeka ako odpoveď velebiť toho, ktorý je zdrojom každého požehnania.

2627Túto dynamiku vyjadrujú dve základné formy:1083 raz velebenie vystupuje v Duchu Svätom skrze Krista k Otcovi (my velebíme jeho za to, že nás požehnal);90 inokedy vyprosuje milosť Ducha Svätého, ktorá skrze Krista zostupuje od Otca (on požehnáva nás).91

2628Klaňanie sa (adorácia)2096-2097 je základným postojom človeka, ktorý sa uznáva za tvora pred svojím Stvoriteľom. Oslavuje veľkosť Pána, ktorý nás stvoril,92 a všemohúcnosť Spasiteľa, ktorý nás oslobodzuje od zla. Adorácia je hlbokým sklonením sa ducha pred „kráľom slávy“ (Ž 24, 9-10) a úctivým mlčaním pred Bohom, ktorý „je vždy... väčší [ako my]“.93 Klaňanie sa trojsvätému a nanajvýš láskyhodnému Bohu2559 nás napĺňa pokorou a dodáva našim prosbám dôveru.

II. Prosebná modlitba

2629Slová používané v Novom zákone na vyjadrenie prosby majú mnoho významových odtieňov: prosiť, dožadovať sa, naliehavo vyžadovať, vzývať, volať, kričať, ba aj „zápasiť v modlitbe“.94 Ale najbežnejšou formou je prosba, lebo je najspontánnejšia. Práve prosebnou modlitbou vyjadrujeme, že sme si vedomí svojho vzťahu k Bohu:396 ako tvory nie sme ani príčinou svojho vzniku, ani pánmi nad protivenstvami, ani svojím posledným cieľom, ale keďže sme aj hriešnici, ako kresťania vieme, že sa odvraciame od nášho Otca. Prosba je už návratom k nemu.