60Národ pochádzajúci z Abraháma bude nositeľom prisľúbenia,760 ktoré dostali patriarchovia. Bude vyvoleným národom,19 povolaným pripraviť budúce zhromaždenie všetkých Božích detí do jednoty Cirkvi.20 762781 Bude koreňom, do ktorého budú naštepení pohania, keď uveria.21

61Patriarchovia, proroci a iné vynikajúce postavy Starého zákona boli a budú vždy uctievaní ako svätí vo všetkých liturgických tradíciách Cirkvi.

Boh si utvára svoj ľud Izrael

62Po patriarchoch Boh utvoril Izrael ako svoj ľud tým, že ho vyslobodil z egyptského otroctva.20602574 Uzavrel s ním zmluvu na Sinaji a prostredníctvom Mojžiša mu dal svoj zákon, aby ho uznával a slúžil mu ako jedinému živému a pravému Bohu, starostlivému Otcovi a spravodlivému sudcovi, a aby očakával prisľúbeného Spasiteľa.22 1961

63Izrael je kňazský Boží ľud,23 2042801 nad ktorým „sa vzýva meno Pánovo“ (Dt 28, 10). Je to národ tých, čo „boli prví, ku ktorým Pán [náš Boh] prehovoril,“24 národ „starších bratov“ v Abrahámovej viere.25 839

64Boh prostredníctvom prorokov formuje svoj ľud v nádeji na spásu,711 v očakávaní novej a večnej zmluvy, ktorá je určená všetkým ľuďom26 a bude im vpísaná do sŕdc.27 1965 Proroci ohlasujú dokonalé vykúpenie Božieho ľudu, očistenie od všetkých jeho neverností28 a spásu, ktorá bude zahŕňať všetky národy.29 Nositeľmi tejto nádeje budú predovšetkým Pánovi chudobní a pokorní.30 Sväté ženy, ako Sára, Rebeka, Ráchel, Miriam, Debora, Anna, Judita a Ester, uchovali živú nádej na spásu Izraela.489 Najčistejším obrazom tejto nádeje je Panna Mária.31

Boh povedal všetko vo svojom slove

65„Mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril kedysi Boh otcom skrze prorokov. V týchto posledných dňoch prehovoril k nám v Synovi“ (Hebr 1, 1-2). Kristus, Boží Syn, ktorý sa stal človekom,102 je jediné, dokonalé a definitívne Otcovo Slovo. V ňom Otec povedal všetko a nebude už iné slovo okrem tohto. Svätý Ján z Kríža to po toľkých iných vyslovuje jasne, keď komentuje Hebr 1, 1-2:

„Keď nám dal svojho Syna, ktorý je jeho jediné a definitívne Slovo, spolu a naraz nám týmto svojím jediným Slovom povedal všetko a nemá už čo povedať. Lebo čo predtým hovoril prorokom po častiach, nám už v ňom povedal všetko, keď nám ho dal celého, totiž svojho Syna.516 Preto keby sa teraz niekto chcel Boha na niečo vypytovať alebo žiadať od neho nejaké videnie alebo zjavenie, nielenže by robil nerozumnú vec, ale urážal by Boha, neupierajúc svoje oči jedine na Krista2717 alebo hľadajúc inú vec alebo novotu mimo neho.“33

Iné zjavenie už nebude

66„Kresťanský poriadok spásy (oeconomia christiana) ako nová a definitívna zmluva nikdy nepominie a pred slávnym zjavením nášho Pána Ježiša Krista už nemožno očakávať nijaké nové verejné Zjavenie.“34 No hoci je Zjavenie zavŕšené, jeho obsah nie je plne rozvitý. Je úlohou kresťanskej viery v priebehu storočí postupne pochopiť jeho úplný význam.94

67V priebehu storočí sa vyskytli takzvané „súkromné“ zjavenia. Niektoré z nich uznala aj cirkevná autorita. Nepatria však do pokladu viery. Ich úlohou nie je „zlepšovať“ či „dopĺňať“ Kristovo definitívne Zjavenie,84 ale pomáhať, aby sa ono plnšie žilo v istom dejinnom období. Zmysel veriacich (sensus fidelium) vie pod vedením Učiteľského úradu Cirkvi93 rozlíšiť a prijať, čo je v týchto zjaveniach autentickou výzvou Krista alebo jeho svätých pre Cirkev.

Kresťanská viera nemôže prijať „zjavenia“, ktoré si nárokujú prevýšiť alebo opraviť Zjavenie, ktorého zavŕšením je Kristus. To je prípad niektorých nekresťanských náboženstiev a niektorých nových siekt, ktoré sa zakladajú na takých „zjaveniach“.