Pri stvorení

703Božie Slovo a Boží Dych sú na začiatku jestvovania292 a života každého stvorenia:56

„Duchu Svätému prináleží vládnuť, posväcovať a oživovať stvorenie, lebo on je Boh jednej podstaty s Otcom a Slovom... Jemu patrí moc nad životom, lebo ako Boh zachováva stvorenie v Otcovi skrze Syna.“57 291

704„Človeka utvoril [Boh] vlastnými rukami [čiže Synom a Duchom Svätým]... a na stvárnenom tele vyobrazil svoju podobu, aby aj to, čo je viditeľné, malo na sebe Božiu podobu.“58 356

Duch prisľúbenia

705Človek znetvorený hriechom a smrťou410 ostáva „na Boží obraz“, na obraz Syna, ale chýba mu „Božia sláva“ (Rim 3, 23), je pozbavený Božej „podoby“. Prisľúbením, ktoré dostal Abrahám, sa začína ekonómia spásy. Na jej konci sám Syn vezme na seba „obraz“59 2809 a obnoví ho v jeho „podobe“ s Otcom tým, že mu vráti slávu, Ducha „Oživovateľa“.

706Proti všetkej ľudskej nádeji Boh Abrahámovi sľubuje potomstvo60 ako ovocie viery a moci Ducha Svätého.60 V ňom budú požehnané všetky národy zeme.61 Týmto potomstvom bude Kristus,62 v ktorom vyliatie Ducha Svätého zhromaždí v jedno „rozptýlené Božie deti“ (Jn 11, 52). Keď sa Boh zaväzuje prísahou,63 zaväzuje sa už darovať svojho milovaného Syna,64 ako aj „prisľúbeného Ducha Svätého... na vykúpenie tých, ktorých si získal“ (Ef 1, 13-14).65

V teofániách a v Zákone

707Teofánie (zjavenia Boha) osvetľujú cestu prisľúbenia od patriarchov po Mojžiša a od Jozueho až po videnia, ktorými sa začína poslanie veľkých prorokov. Kresťanská tradícia vždy uznávala, že v týchto teofániách sa dávalo vidieť a počuť Božie Slovo, zjavené a súčasne „zatienené“ v oblaku Ducha Svätého.

708Táto Božia pedagógia1961-1964 čiže výchova sa prejavuje najmä v dare Zákona.66 Zákon bol daný ako „vychovávateľ“, aby viedol ľud ku Kristovi.67 122 Ale neschopnosť zákona spasiť človeka pozbaveného Božej „podoby“ a hlbšie poznanie hriechu, ktoré poskytuje zákon,68 vzbudzujú túžbu po Duchu Svätom. Svedčia o tom vzdychy žalmov.2585

V kráľovstve a vo vyhnanstve

709Zákon, znamenie prisľúbenia a zmluvy, mal riadiť srdce a ustanovizne národa, ktorý sa zrodil z Abrahámovej viery. „Ak teraz budete poslúchať môj hlas a ak zachováte moju zmluvu, tak mi budete... kráľovským kňazstvom a svätým národom“ (Ex 19, 5-6).69 Ale po Dávidovi Izrael podľahol pokušeniu stať sa kráľovstvom ako iné národy. Kráľovstvo, ktoré bolo predmetom prisľúbenia daného Dávidovi,70 2579 bude však dielom Ducha Svätého; bude patriť chudobným podľa Ducha.544

710Zanedbávanie Zákona a nevernosť zmluve vedú k smrti: prichádza vyhnanstvo, ktoré je zdanlivým zmarením prisľúbení, no v skutočnosti je to tajomná vernosť Boha Spasiteľa a začiatok prisľúbenej obnovy, ale podľa Ducha. Bolo potrebné, aby Boží ľud pretrpel túto očistu.71 Vyhnanstvo už vnáša do Božieho plánu tieň kríža a „zvyšok“ chudobných, ktorý sa z vyhnanstva vráti, je jedným z najpriezračnejších predobrazov Cirkvi.

Očakávanie Mesiáša a jeho Ducha

711„Hľa, ja robím niečo nové“ (Iz 43, 19): začínajú sa črtať dve prorocké línie; jedna sa zameriava na očakávanie Mesiáša,64522 druhá na zvestovanie nového Ducha. Zbiehajú sa v malom „zvyšku“, v ľude chudobných,72 ktorý v nádeji očakáva „potechu Izraela“ a „vykúpenie Jeruzalema“ (Lk 2, 25. 38).

Už sme videli, ako sa na Ježišovi splnili proroctvá, ktoré sa na neho vzťahovali. Tu sa obmedzíme na tie, v ktorých zreteľnejšie vidno vzťah medzi Mesiášom a jeho Duchom.

712Charakteristické črty očakávaného Mesiáša439 sa začínajú objavovať v knihe o Emanuelovi73 (keď „Izaiáš... videl jeho [Kristovu] slávu“: Jn 12, 41), najmä v Iz 11, 1-2:

„Z pňa Jesseho vypučí ratolesť
a z jeho koreňov výhonok vykvitne.
A spočinie na ňom duch Pánov:
duch múdrosti a rozumu,
duch rady a sily,
duch poznania a bohabojnosti.“

713Mesiášove črty sú zjavené najmä v spevoch o služobníkovi.74 Tieto spevy ohlasujú zmysel Ježišovho umučenia601 a ukazujú tak spôsob, akým vyleje Ducha Svätého, aby oživil mnohých: nie zvonka, ale tak, že prijme našu „prirodzenosť sluhu“ (Flp 2, 7). Tým, že berie na seba našu smrť, môže nám udeľovať svojho vlastného Ducha života.

714Preto Kristus začína ohlasovať dobrú zvesť tým, že vzťahuje na seba túto stať z Izaiáša (Lk 4, 18-19):75

„Pánov Duch je nado mnou,
lebo ma pomazal,
aby som hlásal evanjelium chudobným.
Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení
a slepým, že budú vidieť;
utláčaných prepustiť na slobodu
a ohlásiť Pánov milostivý rok.“

715Prorocké texty priamo sa týkajúce zoslania Ducha Svätého sú prorocké výroky, v ktorých Boh hovorí k srdcu svojho ľudu rečou prisľúbenia, ktorá je podfarbená láskou a vernosťou.76 214 Svätý Peter na turíčne ráno vyhlási, že sa tieto proroctvá splnili.77 Podľa týchto prisľúbení Pánov Duch obnoví v „posledných časoch“ srdcia ľudí tým, že do nich vpíše nový zákon;1965 zhromaždí a zmieri rozptýlené a rozdelené národy; pretvorí prvé stvorenie a Boh tam bude prebývať s ľuďmi v pokoji.

716Ľud „chudobných“,78 čiže ponížených a tichých, ktorí sú celkom odovzdaní do tajomných plánov svojho Boha, tých, čo očakávajú spravodlivosť nie od ľudí, ale od Mesiáša, je nakoniec veľkým skrytým dielom Ducha Svätého v čase prisľúbení na pripravenie Kristovho príchodu. Hodnota ich srdca, očisteného a osvieteného Duchom,368 je opísaná v žalmoch. V týchto chudobných Duch pripravuje Pánovi „ochotný ľud“ (Lk 1, 17).