970„Máriino materské poslanie voči ľuďom2008 však... nijako nezatieňuje ani nezmenšuje jediné Kristovo prostredníctvo, ale ukazuje jeho moc. Lebo každý spasiteľný vplyv Preblahoslavenej Panny... pochádza z nesmiernej hojnosti Kristových zásluh, zakladá sa na jeho prostredníctve, úplne od neho závisí a z neho čerpá všetku svoju účinnosť.“532
„Lebo nijaké stvorenie nemožno nikdy postaviť na roveň vteleného Slova a Vykupiteľa.1545 Ale podobne ako na Kristovom kňazstve majú rozličným spôsobom účasť aj vysvätení služobníci, aj veriaci ľud a ako sa jediná Božia dobrota rozmanitým spôsobom skutočne rozlieva v stvoreniach, tak aj jediné Vykupiteľovo prostredníctvo308 nevylučuje, ale vzbudzuje mnohorakú spoluprácu tvorov, pochádzajúcu z jediného prameňa.“533
971„Blahoslaviť ma budú všetky pokolenia“1172 (Lk 1, 48). „Úcta Cirkvi k preblahoslavenej Panne Márii patrí k samej podstate kresťanského kultu.“534
Preblahoslavenej Panne „Cirkev právom preukazuje osobitný kult. Veď už od najstarších čias sa preblahoslavená Panna uctieva pod titulom ‚Bohorodička‘ a veriaci sa v modlitbách utiekajú pod jej ochranu vo všetkých nebezpečenstvách a potrebách... Tento kult..., hoci je celkom osobitný, sa podstatne líši od kultu adorácie, ktorý sa preukazuje vtelenému Slovu rovnako ako Otcovi a Duchu Svätému, a nanajvýš ho napomáha“.535
Svoje vyjadrenie nachádza v liturgických sviatkoch zasvätených Božej Matke536
a v mariánskych modlitbách, ako je svätý ruženec,2678 ktorý je „súhrnom celého evanjelia – totius Evangelii breviarium“.537
972To, čo sme povedali o Cirkvi, o jej pôvode, poslaní a cieli, nemôžeme zakončiť lepšie ako tak, že obrátime pohľad na Máriu,773 aby sme na nej kontemplovali, čo je Cirkev vo svojom tajomstve, na svojej „ceste viery“, a čím bude vo vlasti po skončení svojho putovania, kde ju „na slávu Najsvätejšej a nedeliteľnej Trojice“ „v spoločenstve všetkých svätých“538
očakáva tá, ktorú si Cirkev uctieva ako matku svojho Pána a ako svoju vlastnú matku:829
„Medzitým však Ježišova matka, podobne ako v nebi – už oslávená s telom i dušou – je obrazom a počiatkom Cirkvi, ktorá sa má zavŕšiť v budúcom veku, tak tu na zemi, kým nepríde Pánov deň, svieti putujúcemu Božiemu ľudu ako znamenie bezpečnej nádeje a útechy.“539
2853
973Keď Mária pri zvestovaní vyslovuje svoje „Fiat“ („staň sa“) a tak súhlasí s tajomstvom vtelenia, už spolupracuje na celom diele, ktoré má uskutočniť jej Syn. Ona je Matkou všade tam, kde on je Spasiteľom a hlavou tajomného tela.
974Preblahoslavená Panna Mária po skončení svojho pozemského života bola vzatá s telom i dušou do nebeskej slávy, kde už má účasť na sláve zmŕtvychvstania svojho syna, a tak anticipuje vzkriesenie všetkých údov jeho tela.
975„Veríme, že presvätá Bohorodička, nová Eva, Matka Cirkvi, neprestáva teraz v nebi vykonávať svoje materské poslanie voči Kristovým údom.“540
976Apoštolské vyznanie viery spája vieru v odpustenie hriechov s vierou v Ducha Svätého, ale aj s vierou v Cirkev a v spoločenstvo svätých. Keď zmŕtvychvstalý Kristus dal svojim apoštolom Ducha Svätého, udelil im aj svoju božskú moc odpúšťať hriechy: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané“ (Jn 20, 22-23).
(Druhá časť Katechizmu sa bude výslovne zaoberať odpustením hriechov prostredníctvom krstu, sviatosti pokánia a iných sviatostí, najmä Eucharistie. Na tomto mieste teda postačí v krátkosti pripomenúť niektoré základné prvky.)
977Náš Pán spojil odpustenie hriechov s vierou a krstom: „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu. Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený“ (Mk 16, 15-16). Krst je prvá a hlavná sviatosť na odpustenie hriechov, lebo nás zjednocuje s Kristom, ktorý bol vydaný za naše hriechy a bol vzkriesený na naše ospravodlivenie,541
aby sme „žili novým životom“ (Rim 6, 4).
978„Keď prvý raz vyznávame vieru a sme očistení svätým krstom, dostávame také dokonalé odpustenie, že neostáva nijaká vina, ktorú by bolo treba alebo zotrieť– či už vina zdedená pôvodom, či to, čo sme vlastnou vôľou zanedbali alebo spáchali –, alebo trestom odpykať. Pravda, krstná milosť nikoho neoslobodzuje od nijakej slabosti prirodzenosti, ba skôr... každý z nás musí bojovať proti hnutiam žiadostivosti,1264 ktorá nás neprestajne podnecuje na hriech.“542
979Kto je v tomto boji s náklonnosťou na zlé dosť silný a bdelý, aby sa vyhol každému zraneniu hriechom? „Keďže teda bolo potrebné, aby Cirkev mala moc odpúšťať hriechy1446 aj iným spôsobom než sviatosťou krstu, boli jej zverené kľúče od nebeského kráľovstva, aby sa nimi mohli odpustiť hriechy každému kajúcnikovi, aj keby hrešil až do posledného dňa života.“543