I. Ako sa volá táto sviatosť?

1423Volá sa sviatosť obrátenia,1989 lebo sviatostne uskutočňuje Ježišovu výzvu na obrátenie,4 proces návratu k Otcovi,5 od ktorého sa človek vzdialil hriechom.

Volá sa sviatosť pokánia,1440 lebo posväcuje osobný a ekleziálny proces obrátenia, ľútosti a zadosťučinenia kresťana hriešnika.

1424Volá sa sviatosť svätej spovede,1456 lebo spoveď, vyznanie hriechov pred kňazom je podstatnou zložkou tejto sviatosti. V hlbokom zmysle je táto sviatosť aj „vyznaním“, čiže uznaním a chválou Božej svätosti a Božieho milosrdenstva voči hriešnemu človekovi.

Volá sa sviatosť odpustenia,1449 lebo kňazovým sviatostným rozhrešením Boh udeľuje kajúcnikovi „odpustenie a pokoj“.6

Volá sa sviatosť zmierenia,1442 lebo hriešnikovi dáva lásku Boha, ktorý zmieruje: „Nechajte sa zmieriť s Bohom“ (2 Kor 5, 20). Kto žije z milosrdnej Božej lásky, je pripravený odpovedať na Pánovu výzvu: „Choď sa najprv zmieriť so svojím bratom“ (Mt 5, 24).

II. Prečo sviatosť zmierenia po krste?

1425„Obmyli ste sa, boli ste posvätení,1263 boli ste ospravodlivení v mene Pána Ježiša Krista a v Duchu nášho Boha“ (1 Kor 6, 11). Musíme si uvedomiť veľkosť Božieho daru, ktorý sme dostali vo sviatostiach uvádzania do kresťanského života, aby sme pochopili, do akej miery je hriech neprípustný pre toho, kto si obliekol Krista.7 Ale apoštol svätý Ján tiež píše: „Ak hovoríme, že nemáme hriech, klameme sami seba a nie je v nás pravda“ (1 Jn 1, 8). A sám Pán nás naučil modliť sa: „Odpusť nám naše hriechy“2838 (Lk 11, 4), pričom spojil vzájomné odpustenie našich previnení s odpustením, ktorým Boh odpustí naše hriechy.

1426Obrátenie sa ku Kristovi, nové narodenie v krste, dar Ducha Svätého, Kristovo telo a krv prijaté ako pokrm nás urobili svätými a nepoškvrnenými pred tvárou Boha Otca,8 ako je pred ním „svätá a nepoškvrnená“ (Ef 5, 27) sama Cirkev, Kristova nevesta. Ale nový život, ktorý sme dostali vo sviatostiach uvádzania do kresťanského života, neodstránil krehkosť a slabosť ľudskej prirodzenosti ani náklonnosť na hriech, ktorú tradícia nazýva žiadostivosť (concupiscentia) a ktorá zostáva v pokrstených,405978 aby sa s pomocou Kristovej milosti osvedčili v boji kresťanského života.9 1264 Je to boj o obrátenie s cieľom dosiahnuť svätosť a večný život, do ktorého nás Pán neprestajne povoláva.10

III. Obrátenie pokrstených

1427Ježiš vyzýva na obrátenie.541 Táto výzva je podstatnou zložkou ohlasovania kráľovstva: „Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu“ (Mk 1, 15). V kázaní Cirkvi sa táto výzva obracia predovšetkým na tých, ktorí ešte nepoznajú Krista a jeho evanjelium. Preto je krst hlavným miestom prvého a základného obrátenia. Vierou v dobrú zvesť a krstom11 sa človek zrieka zla a získava spásu,1226 čiže odpustenie všetkých hriechov a dar nového života.

1428Kristova výzva na obrátenie neprestáva zaznievať v živote kresťanov. Toto druhé obrátenie je nepretržitou úlohou celej Cirkvi,1036 ktorá „zahŕňa vo svojom lone hriešnikov, je svätá853 a zároveň stále potrebuje očistenie, ustavične kráča cestou pokánia a obnovy“.12 Toto úsilie o obrátenie nie je len ľudským dielom. Je to snaha „skrúšeného srdca“,13 ktoré milosť priťahuje a pohýna,14 aby odpovedalo na milosrdnú lásku Boha,1996 ktorý nás prvý miloval.15

1429Svedčí o tom obrátenie svätého Petra po trojnásobnom zapretí svojho Učiteľa. Ježišov nekonečne milosrdný pohľad vyvoláva v Petrovi slzy ľútosti16 a po Pánovom zmŕtvychvstaní trojnásobné vyznanie Petrovej lásky k nemu.17 Druhé obrátenie má aj spoločenský rozmer. Vidno to v Pánovej výzve na celú jednu cirkev: „Rob pokánie!“ (Zjv 2, 5. 16).

Čo sa týka dvoch obrátení, svätý Ambróz hovorí: „Cirkev však má aj vodu a má aj slzy: vodu krstu a slzy pokánia.“18