Abrahám – „otec všetkých veriacich“

145List Hebrejom vo veľkej chváloreči na vieru predkov osobitne zdôrazňuje Abrahámovu vieru:592570 „S vierou poslúchol Abrahám, keď bol povolaný, aby šiel na miesto, ktoré mal dostať ako dedičstvo; išiel a ani nevedel, kam ide“ (Hebr 11, 8).4 S vierou žil ako cudzinec a pútnik v Zasľúbenej zemi.5 Vierou Sára dostala schopnosť počať syna prisľúbenia.489 A napokon Abrahám s vierou priniesol na obetu svojho jediného syna.6

146Takto Abrahám uskutočňuje definíciu viery,1819 ako ju uvádza List Hebrejom: „Viera je základom toho, v čo dúfame, dôkazom toho, čo nevidíme“ (Hebr 11, 1). „Abrahám uveril Bohu a počítalo sa mu to za spravodlivosť“ (Rim 4, 3).7 Abrahám „posilnený“ touto „vierou“ (Rim 4, 20) sa stal „otcom všetkých, čo veria“ (Rim 4, 11. 18).8

147Starý zákon je bohatý na svedectvá tejto viery. List Hebrejom chváli príkladnú vieru,839 ktorou „si predkovia získali dobré svedectvo“ (Hebr 11, 2. 39). Ale „Boh prichystal pre nás niečo lepšie“ (Hebr 11, 40): milosť uveriť v jeho Syna „Ježiša, pôvodcu a zavŕšiteľa viery“ (Hebr 12, 2).

Mária – „Blahoslavená, ktorá uverila“

148Panna Mária uskutočňuje poslušnosť viery4942617 najdokonalejším spôsobom. Vo viere prijíma zvesť a prisľúbenie, ktoré jej priniesol anjel Gabriel, lebo verí, že „Bohu nič nie je nemožné“ (Lk 1, 37),9 a dáva svoj súhlas: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova“ (Lk 1, 38). Alžbeta ju pozdravila slovami:506 „Blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán“ (Lk 1, 45). Pre túto vieru ju budú blahoslaviť všetky pokolenia.10

149Cez celý jej život až po poslednú skúšku,11 keď jej syn Ježiš zomrel na kríži, jej viera nezakolísala.969 Mária neprestala veriť, že Božie slovo „sa splní“. Preto Cirkev uctieva v Márii najrýdzejšie uskutočnenie viery.507829

Veriť v jedného Boha

150Viera je predovšetkým osobným primknutím sa človeka k Bohu; súčasne a neoddeliteľne je slobodným súhlasom s celou pravdou, ktorú Boh zjavil. Keďže kresťanská viera je osobným primknutím sa k Bohu a súhlasom s pravdou, ktorú zjavil, líši sa od viery v človeka. Je dobré a správne úplne dôverovať Bohu a bezvýhradne veriť tomu, čo povedal. Bolo by však márne a pomýlené vložiť takúto vieru do nejakého tvora.12 222

Veriť v Ježiša Krista, Božieho Syna

151Pre kresťana je viera v Boha neoddeliteľne spojená s vierou v toho, ktorého on poslal: v jeho milovaného Syna, v ktorom má zaľúbenie.13 Boh nám povedal, aby sme ho počúvali.14 Kristus sám povedal svojim učeníkom: „Veríte v Boha, verte aj vo mňa“ (Jn 14, 1). V Ježiša Krista môžeme veriť preto, že on je Boh, Slovo, ktoré sa stalo telom:424 „Boha nikto nikdy nevidel; jednorodený Boh, ktorý je v lone Otca, ten o ňom priniesol zvesť“ (Jn 1, 18). Keďže „videl Otca“ (Jn 6, 46), on jediný ho pozná a má moc zjaviť ho.15

Veriť v Ducha Svätého

152Nik nemôže veriť v Ježiša Krista, ak nemá účasť na jeho Duchu.243683 Veď Duch Svätý zjavuje ľuďom, kto je Ježiš. Lebo „nik nemôže povedať: ‚Ježiš je Pán,‘ iba ak v Duchu Svätom“ (1 Kor 12, 3). „Duch skúma všetko, aj Božie hĺbky... Ani čo je v Bohu, nepozná nik, iba Boží Duch“ (1 Kor 2, 10-11). Jedine Boh pozná Boha úplne. Veríme „v“ Ducha Svätého preto, že je Boh.

Cirkev neprestajne vyznáva svoju vieru v jedného Boha,232 Otca, Syna a Ducha Svätého.

Viera je milosť

153Keď svätý Peter vyznáva, že Ježiš je Kristus, Syn živého Boha, Ježiš mu hovorí, že toto zjavenie mu neprišlo z tela a krvi,552 ale od jeho Otca, „ktorý je na nebesiach“ (Mt 16, 17).16 1814 Viera je Boží dar, nadprirodzená čnosť, ktorú vlieva Boh. „Aby sa takáto viera mohla vzbudiť, je potrebná predchádzajúca a pomáhajúca Božia milosť a vnútorná pomoc Ducha Svätého,1996 ktorý by pohol srdce a obrátil ho k Bohu,2606 otvoril oči mysle a dal ‚všetkým pocit šťastia zo súhlasu s pravdou a z viery v pravdu‘.“17

Viera je ľudský úkon

154Veriť možno iba vďaka milosti a vnútornej pomoci Ducha Svätého. Je však takisto pravda, že veriť je pravý ľudský úkon.1749 Dôverovať Bohu a súhlasiť s pravdami, ktoré zjavil, neodporuje ani slobode, ani rozumu človeka. Ani v ľudských vzťahoch neodporuje našej dôstojnosti, keď veríme, čo iní hovoria o sebe a o svojich úmysloch, alebo keď veríme ich sľubom (napríklad keď muž a žena uzatvárajú manželstvo), aby sme tak vstúpili do vzájomného spoločenstva. Preto ešte menej odporuje našej dôstojnosti, ak máme „vierou prejaviť úplnú poslušnosť rozumu a vôle Bohu,2126 ktorý zjavuje“,18 a tak vstúpiť do dôverného spoločenstva s ním.

155V úkone viery ľudský rozum a ľudská vôľa2088 spolupracujú s Božou milosťou: „Veriť je úkon rozumu, ktorý súhlasí s Božou pravdou na príkaz vôle, ktorú pohol Boh milosťou.“19

Viera a rozum

156Dôvodom viery nie je to, že sa zjavené pravdy javia ako pravdivé a pochopiteľné svetlu nášho prirodzeného rozumu. Veríme „pre autoritu samého Boha,1063 ktorý zjavuje a ktorý sa nemôže mýliť ani nemôže klamať“.20 „Aby však poslušnosť našej viery bola primeraná rozumu,2465 Boh chcel, aby sa k vnútornej pomoci Ducha Svätého pripojili vonkajšie dôkazy jeho Zjavenia.“21 A tak zázraky Krista a svätých,22 548 proroctvá, šírenie Cirkvi a jej svätosť, jej plodnosť a stabilnosť sú „úplne spoľahlivé znaky Božieho zjavenia,812 primerané chápavosti všetkých“,23 sú dôvody vierohodnosti, z ktorých vidno, že „súhlas viery vôbec nie je slepým hnutím ducha“.24

157Viera je istá, istejšia než akékoľvek ľudské poznanie, lebo sa zakladá na samom slove Boha, ktorý nemôže klamať. Isteže, zjavené pravdy sa môžu zdať ľudskému rozumu a ľudskej skúsenosti nejasné, ale „istota, ktorá pochádza z Božieho svetla, je väčšia ako tá, ktorá pochádza zo svetla prirodzeného rozumu“.25 „Desaťtisíc ťažkostí nevytvorí ani len jednu pochybnosť.“26 2088

158„Viera sa snaží pochopiť [fides quaerens intellectum]“:27 patrí k viere, že veriaci túži lepšie poznať toho, komu uveril, a lepšie pochopiť to, čo zjavil.2705 Hlbšie poznanie zasa vzbudí väčšiu vieru, čoraz väčšmi zapálenú láskou. Milosť viery otvára „oči srdca“ (Ef 1, 18), aby sme živo chápali obsah Zjavenia,1827 čiže celok Božieho plánu a tajomstiev viery, ich spojitosť medzi sebou a s Kristom, ktorý je stredobodom zjaveného tajomstva.90 „Aby sa však chápanie Zjavenia čoraz väčšmi prehlbovalo... Duch Svätý ustavične zdokonaľuje vieru svojimi darmi.“28 2518 A tak podľa výroku svätého Augustína: „Cháp, aby si veril: ver, aby si chápal.“29

159Viera a veda. „Hoci viera presahuje rozum, medzi vierou a rozumom nikdy nemôže byť skutočný rozpor:283 lebo ten istý Boh, ktorý zjavuje tajomstvá a vlieva vieru, vložil do ľudského ducha svetlo rozumu. A Boh nemôže poprieť seba samého ani pravda nikdy nemôže protirečiť pravde.“30 „Preto ak metodický výskum2293 v akomkoľvek vednom odbore postupuje naozaj vedecky a v súlade s morálnymi normami, nikdy nebude v skutočnom rozpore s vierou, lebo svetské skutočnosti i skutočnosti viery majú svoj pôvod v tom istom Bohu. Ba toho, kto sa pokorne a vytrvalo snaží preskúmať tajomstvá sveta, vedie akoby Božia ruka, hoci si to neuvedomuje. Boh totiž udržiava všetky veci a spôsobuje, že sú tým, čím sú.“31

Sloboda viery

160Aby bola odpoveď viery ľudská, „človek má dobrovoľne odpovedať Bohu vierou; preto nikto nemá byť nútený prijať vieru proti svojej vôli.17382106 Úkon viery je totiž samou svojou povahou dobrovoľný.“32 „Boh isto volá ľudí, aby mu slúžili v duchu a pravde, takže sú viazaní vo svedomí, ale nie sú nútení... To sa dokonale ukázalo v Ježišovi Kristovi.“33 Kristus síce pozýval k viere a k obráteniu, ale nijakým spôsobom k tomu nenútil. „Vydal svedectvo pravde, ale nechcel ju nasilu nanútiť tým, ktorí jej odporovali. Lebo jeho kráľovstvo... sa vzmáha... láskou,616 ktorou Kristus vyzdvihnutý na kríži priťahuje ľudí k sebe.“34

Nevyhnutnosť viery

161Veriť v Ježiša Krista a v toho, ktorý ho poslal na našu spásu,432 je nevyhnutne potrebné na dosiahnutie spásy.35 1257 „Keďže ‚bez viery je... nemožné páčiť sa Bohu‘ (Hebr 11, 6) a dostať sa do spoločenstva jeho synov, bez nej nikdy nik nedosiahol ospravodlivenie a nik nedosiahne večný život, iba ten, kto v nej ‚vytrvá do konca‘ (Mt 10, 22; 24, 13).“36 846

Vytrvalosť vo viere

162Viera je nezaslúžený dar, ktorý Boh dáva človeku. Tento neoceniteľný dar môžeme stratiť.2089 Svätý Pavol upozorňuje Timoteja: „Toto prikázanie ti zverujem..., aby si bojoval dobrý boj, aby si mal vieru a dobré svedomie, ktoré niektorí odvrhli a stroskotali vo viere“ (1 Tim 1, 18-19). Aby sme žili, rástli a vytrvali vo viere až do konca, musíme ju živiť Božím slovom a musíme prosiť Pána, aby nám ju zveľaďoval;37 10372016 viera má byť „činná skrze lásku“ (Gal 5, 6),38 udržiavaná nádejou39 a zakorenená vo viere Cirkvi.25732849

Viera – začiatok večného života

163Viera nám dáva akoby vopred okusovať radosť a svetlo oblažujúceho videnia, ktoré je cieľom nášho putovania tu na zemi. Potom budeme vidieť Boha „z tváre do tváre“ (1 Kor 13, 12), „takého, aký je“1088 (1 Jn 3, 2). Viera je teda už začiatkom večného života:

„Na dobrá uložené pre nás v prisľúbeniach, ktoré očakávame s vierou, že ich budeme požívať, hľadíme akoby v zrkadle tak, akoby tu už boli.“40

164Teraz však „žijeme vo viere, a nie v nazeraní“ (2 Kor 5, 7) a poznávame Boha „len nejasne, akoby v zrkadle... iba čiastočne“ (1 Kor 13, 12). A hoci vieru osvecuje ten,2846 v ktorého veríme, často ju žijeme v temnote. Viera môže byť podrobená skúške. Svet, v ktorom žijeme, sa často zdá veľmi ďaleko od toho, o čom nás uisťuje viera.3091502 Zlo a bolesť, nespravodlivosti a smrť, ktoré zakusujeme, akoby protirečili dobrej zvesti;1006 môžu otriasť vierou a stať sa pre ňu pokušením.

165Vtedy sa máme obracať na svedkov viery: na Abraháma, ktorý „proti nádeji v nádeji uveril“ (Rim 4, 18); na Pannu Máriu, ktorá sa „na ceste viery“41 dostala až do „noci viery“,42 keď mala účasť na umučení svojho Syna a na noci jeho hrobu,43 2719 a na toľkých iných svedkov viery: „Preto aj my, obklopení takým oblakom svedkov, zhoďme všetku príťaž a hriech, ktorý nás opantáva, a vytrvalo bežme v pretekoch, ktoré máme pred sebou, s očami upretými na Ježiša, pôvodcu a zavŕšiteľa viery“ (Hebr 12, 1-2).