1. Okolnosti a cieľ spisu. Adresátom listu je „milovaný syn Timotej“ (1, 2; o jeho osobe pozri úvod do Prvého listu Timotejovi) a odosielateľom je Pavol, ktorý je vo väzení v Ríme ako dajaký zločinec (porov. 1, 8.16; 2, 9) a je ťažké navštíviť ho (porov. 1, 17). Keď sa pri procese prvý raz bránil, nik nebol pri ňom, všetci ho opustili (porov. 4, 16). Aj v čase písania listu je pri ňom iba Lukáš (porov. 4, 11), ale cíti sa opustený a je si vedomý blízkej smrti, ktorú má podstúpiť pre vieru (porov. 4, 6-8). Preto žiada Timoteja, aby k nemu „čo najskôr“ prišiel (porov. 4, 9), podľa možnosti „ešte pred zimou“ (porov. 4, 21), a aby mu okrem kníh a pergamenov priniesol aj plášť, čo nechal v Troade u Karpa (porov. 4, 13). Spis má teda ráz dôverného osobného listu, v ktorom Pavol podáva Timotejovi správy o svojej situácii vo väzení a v povedomí blízkej smrti mu dáva posledné napomenutia, rady a odporúčania. V tomto zmysle možno list pokladať za Pavlov duchovný testament. List bol napísaný v Ríme krátko pred Pavlovou mučeníckou smrťou r. 67.
2. Charakteristické črty listu. Tento druhý list sa vyznačuje osobnejším tónom a výraznejším štýlom ako Prvý list Timotejovi. Úvod spisu sa podobá autentickým Pavlovým listom a v závere sa uvádzajú informácie a správy osobného rázu. Chýbajú v ňom state o cirkevnom zriadení, kým veľa priestoru sa venuje Pavlovým osobným spomienkam a jeho vzťahu k Timotejovi. Pavol sa v nich predstavuje ako apoštol a mučeník (porov. 1, 11-18; 4, 6-8). V zmysle, že treba nasledovať Pavla, sú koncipované aj state, kde sa predstavuje ideál duchovného pastiera (porov. 1, 6-14; 2, 1-7; 3, 10 – 4,5). Teologické motivácie v povzbudeniach a napomenutiach sú zriedkavé a diskrétne (porov. 1, 9-10; 2, 8.13.19; 3, 15-16).
3. Rozdelenie a obsah listu:
Úvod (1, 1-5):
Záver (4, 6-22):
(Ostatné o Druhom liste Timotejovi pozri vo všeobecnom úvode do Pastorálnych listov.)