Spoločné črty Ježišových tajomstiev

516Celý Kristov život je zjavením Otca:65 jeho slová a skutky, jeho mlčanie a utrpenie, jeho spôsob bytia a hovorenia. Ježiš môže povedať: „Kto vidí mňa, vidí Otca“ (Jn 14, 9) a Otec zasa: „Toto je môj vyvolený Syn, počúvajte ho“ (Lk 9, 35). Keďže sa náš Pán stal človekom, aby plnil Otcovu vôľu,186 aj najmenšie črty jeho tajomstiev nám zjavujú Božiu lásku k nám.187 2708

517Celý Kristov život je tajomstvom vykúpenia.606 Vykúpenie dostávame predovšetkým skrze krv vyliatu na kríži,188 1115 ale toto tajomstvo pôsobí v celom Kristovom živote: už v jeho vtelení, ktorým sa stal chudobným, aby nás obohatil svojou chudobou;189 v jeho skrytom živote, ktorý jeho poslušnosťou190 napráva našu neposlušnosť; v jeho slove, ktoré očisťuje jeho poslucháčov;191 v jeho uzdraveniach a vyháňaniach diablov, ktorými „vzal na seba naše slabosti a niesol naše choroby“ (Mt 8, 17);192 v jeho zmŕtvychvstaní, ktorým nás ospravodlivuje.193

518Celý Kristov život6682748 je tajomstvom rekapitulácie (obnovenia a zjednotenia). Všetko, čo Ježiš Kristus konal, hovoril a trpel, malo za cieľ znova uviesť padlého človeka do jeho pôvodného povolania:

„Keď sa vtelil a stal sa človekom, zhrnul v sebe dlhý vývoj ľudstva a v krátkom čase nám zaslúžil spásu, aby sme to, čo sme stratili v Adamovi, totiž že sme boli [stvorení] na Boží obraz a podobu, znova dostali v Kristovi Ježišovi.“194 „Preto Kristus prešiel aj každým obdobím života, aby tak všetkým vrátil spoločenstvo s Bohom.“195

Naše spojenie s Ježišovými tajomstvami

519Celé Kristovo bohatstvo793 „je určené každému človekovi a pre každého je dobrom“.196 602 Kristus nežil svoj život pre seba, ale pre nás, a to od svojho vtelenia „pre nás ľudí a pre našu spásu“197 až po svoju smrť „za naše hriechy“ (1 Kor 15, 3) a po svoje zmŕtvychvstanie „pre naše ospravodlivenie“ (Rim 4, 25). Ešte aj teraz je naším zástancom u Otca,198 „lebo žije stále, aby sa... prihováral“ (Hebr 7, 25) za nás. So všetkým, čo raz navždy pre nás prežil a pretrpel,1085 zostáva naveky „za nás“ prítomný „pred Božou tvárou“ (Hebr 9, 24).

520Ježiš sa v celom svojom živote prejavuje ako náš vzor.199 459 Je „dokonalý človek“,200 359 ktorý nás pozýva, aby sme sa stali jeho učeníkmi a nasledovali ho: svojou poníženosťou nám dal príklad, ktorý máme nasledovať,201 2607 svojou modlitbou priťahuje k modlitbe,202 svojou chudobou vyzýva, aby sme dobrovoľne prijímali núdzu a prenasledovanie.203

521Kristus spôsobuje, aby sme všetko, čo žil on, mohli žiť v ňom2715 a on to mohol žiť v nás.1391 „Boží Syn sa svojím vtelením určitým spôsobom zjednotil s každým človekom.“204 Sme povolaní, aby sme boli jedno s ním; ako údom svojho tela nám dáva účasť na tom, čo prežil vo svojom tele pre nás a ako náš vzor:

„Musíme predlžovať a uskutočňovať v sebe Ježišove stavy a tajomstvá a často ho prosiť, aby ich završoval a uskutočňoval v nás a v celej svojej Cirkvi... Veď Boží Syn má v úmysle dať nám účasť na svojich tajomstvách a určitým spôsobom ich rozvíjať a v nich pokračovať v nás a v celej svojej Cirkvi,... a to tak milosťami, ktoré nám chce udeliť, ako aj účinkami, ktoré v nás chce týmito tajomstvami spôsobiť. Takto ich v nás chce uskutočňovať.“205

Prípravy

522Príchod Božieho Syna na svet je taká nesmierna udalosť, že ju Boh pripravoval počas stáročí.711762 Obrady a obety, obrazy a symboly „prvej zmluvy“ (Hebr 9, 15), to všetko Boh zameriava na Krista; ohlasuje ho ústami prorokov, ktorí postupne vystupujú v Izraeli. Ešte aj v srdciach pohanov vzbudzuje nejasné očakávanie jeho príchodu.

523Svätý Ján Krstiteľ je bezprostredným Pánovým predchodcom,206 712-720 ktorý bol poslaný, aby mu pripravil cestu.207 Ako „prorok Najvyššieho“208 prevyšuje všetkých prorokov,209 je z nich posledný,210 ním sa začína evanjelium;211 už v lone svojej matky pozdravuje Kristov príchod212 a svoju radosť nachádza v tom, že je „ženíchov priateľ“ (Jn 3, 29); označuje ho za Božieho Baránka, „ktorý sníma hriech sveta“ (Jn 1, 29). Ide pred Ježišom „s Eliášovým duchom a mocou“ (Lk 1, 17) a vydáva o ňom svedectvo svojím kázaním, svojím krstom na obrátenie a nakoniec svojou mučeníckou smrťou.213

524Každoročným slávením liturgie Adventu1171 Cirkev aktualizuje toto očakávanie Mesiáša: keď sa veriaci zapájajú do dlhej prípravy na prvý príchod Spasiteľa, obnovujú v sebe vrúcnu túžbu po jeho druhom príchode.214 Slávením Predchodcovho narodenia a jeho mučeníckej smrti sa Cirkev pripája k jeho túžbe: „On musí rásť a mňa musí ubúdať“ (Jn 3, 30).

Tajomstvo Vianoc

525Ježiš sa narodil v biednej maštali v chudobnej rodine.215 Prvými svedkami tejto udalosti sú jednoduchí pastieri.437 V tejto chudobe sa prejavuje nebeská sláva.216 2443 Cirkev neprestáva ospevovať slávu tejto noci:

„Dnes Panna privádza na svet Večného
a zem poskytuje jaskyňu Nedostupnému.
Anjeli s pastiermi ho velebia
a mudrci vedení hviezdou putujú,
lebo sa narodilo pre nás
malé Dieťa, večný Boh!“217

526„Stať sa dieťaťom“ vo vzťahu k Bohu je podmienkou na vstup do kráľovstva.218 Preto sa treba ponížiť,219 stať sa maličkým, ba viac: treba sa „znova narodiť“ (Jn 3, 7), narodiť sa z Boha,220 aby sme sa stali „Božími deťmi“ (Jn 1, 12). Tajomstvo Vianoc sa v nás uskutočňuje, keď sa v nás utvára Kristus.221 Vianoce sú tajomstvom tejto „obdivuhodnej výmeny“:

„Aká obdivuhodná výmena! Stvoriteľ ľudského pokolenia si vzal ľudskú dušu i telo a narodil sa z Panny; bez pričinenia človeka sa stal človekom a dal nám účasť na svojom božstve.“222 460

Tajomstvá Ježišovho detstva

527Ježišova obriezka na ôsmy deň po jeho narodení223 je znakom jeho začlenenia do Abrahámovho potomstva, do ľudu zmluvy, jeho podriadenosti zákonu224 580 a jeho oprávnenia na kult Izraela, na ktorom sa bude zúčastňovať po celý život. Tento znak je predobrazom „Kristovej obriezky“, ktorou je krst.225 1214

528Zjavenie Pána (Epifánia) je zjavením Ježiša Krista ako Mesiáša Izraela, Božieho Syna a Spasiteľa sveta. Spolu s Ježišovým krstom v Jordáne a so svadbou v Káne226 sa slávi poklona Ježišovi zo strany „mudrcov“, ktorí prišli z Východu.227 V týchto mudrcoch, ktorí sú predstaviteľmi okolitých pohanských náboženstiev, evanjelium vidí prvotiny národov, ktoré prijímajú dobrú zvesť o spáse skrze vtelenie. Príchod mudrcov do Jeruzalema s cieľom pokloniť sa židovskému kráľovi228 ukazuje, že v mesiášskom svetle Dávidovej hviezdy229 hľadajú v Izraeli toho, ktorý bude kráľom národov.230 Ich príchod znamená, že pohania môžu objaviť Ježiša a klaňať sa mu ako Božiemu Synovi a Spasiteľovi sveta, len ak sa obrátia k židom231 a prijmú od nich mesiášske prisľúbenie, ako sa nachádza v Starom zákone.232 711-716 Zjavenie Pána (Epifánia) zvestuje, že všetky národy vstupujú do rodiny patriarchov233 122 a nadobúdajú „výsady vyvoleného ľudu“.234

529Obetovanie Ježiša v chráme235 583 ho predstavuje ako prvorodeného, ktorý patrí Pánovi.236 So Simeonom a Annou celé očakávanie Izraela prichádza na stretnutie so svojím Spasiteľom (tak túto udalosť volá byzantská tradícia). Ježiš je uznaný za toľko očakávaného Mesiáša,439 za „svetlo pohanov“ a „slávu Izraela“, ale aj za „znamenie, ktorému budú odporovať“. Meč bolesti predpovedaný Márii ohlasuje tú inú, dokonalú a jedinú obetu,614 obetu kríža, ktorá prinesie spásu, ktorú Boh „pripravil pred tvárou všetkých národov“.

530Útek do Egypta a povraždenie neviniatok237 sú prejavom toho, ako temnoty odporujú svetlu: „Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali“ (Jn 1, 11). Celý Kristov život bude poznačený prenasledovaním.574 A jeho vlastní majú na ňom podiel s ním.238 Jeho návrat z Egypta239 pripomína exodus240 a predstavuje Ježiša ako definitívneho osloboditeľa.

Tajomstvá Ježišovho skrytého života

531Počas veľkej časti svojho života Ježiš mal účasť na údele obrovskej väčšiny ľudí: každodenný život bez väčšej nápadnosti, život manuálnej práce, židovský náboženský život podriadený Božiemu zákonu,241 2427 život v spoločenstve. O celom tomto období je nám zjavené, že Ježiš bol „poslušný“ svojim rodičom a „vzmáhal sa v múdrosti, veku a v obľube u Boha i u ľudí“ (Lk 2, 51-52).

532Ježiš svojou poslušnosťou matke a zákonitému otcovi dokonale zachováva štvrté prikázanie.2214-2220 Táto poslušnosť je pozemským obrazom jeho synovskej poslušnosti nebeskému Otcovi. Ježišova každodenná poslušnosť Jozefovi a Márii ohlasovala a anticipovala poslušnosť vyjadrenú v modlitbe612 v Getsemanskej záhrade: „Nie moja, ale tvoja vôľa...“ (Lk 22, 42). Kristova poslušnosť v každodenných okolnostiach skrytého života bola už začiatkom diela obnovenia toho, čo zničila Adamova neposlušnosť.242

533Skrytý život v Nazarete umožňuje každému človekovi, aby sa spojil s Ježišom na najvšednejších cestách života:

„Nazaretský dom je škola, v ktorej začíname poznávať Kristov život: je to škola evanjelia... Učí nás predovšetkým mlčaniu.2717 Kiež by v nás ožila hlboká úcta k mlčaniu, k tomuto obdivuhodnému a nevyhnutne potrebnému postoju ducha... Okrem toho tu vidíme pravý spôsob rodinného života. Nech nám Nazaret pripomína, čo je rodina, jej spoločenstvo lásky,2204 jej vážna a žiarivá krása, jej posvätná a nedotknuteľná osobitosť... A napokon tu poznávame školu práce. Ó nazaretský domov, dom ‚tesárovho Syna‘! Tu predovšetkým by sme chceli pochopiť a osláviť tvrdý, ale vykupujúci zákon ľudskej práce... Tu napokon chceme pozdraviť robotníkov celého sveta a ukázať im ich veľký vzor, ich božského brata.“243 2427

534Nájdenie Ježiša v chráme244 583 je jediná udalosť, ktorá prerušuje mlčanie evanjelií o rokoch Ježišovho skrytého života.2599 Ježiš tu dáva tušiť tajomstvo svojho úplného zasvätenia poslaniu, ktoré vyplývalo z jeho Božieho synovstva: „Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?“ (Lk 2, 49). Mária a Jozef „nepochopili“ tieto slová, ale prijali ich s vierou964 a Mária „zachovávala všetky [tieto] slová vo svojom srdci“ (Lk 2, 51) po všetky roky, v ktorých Ježiš zostával skrytý v tichu bežného života.

Ježišov krst

535Začiatkom245 Ježišovho verejného života je jeho krst, ktorý prijal od Jána v Jordáne.246 Ján „hlásal krst pokánia na odpustenie hriechov“719-720 (Lk 3, 3). Prichádzali zástupy hriešnikov, mýtnikov a vojakov,247 farizejov a saducejov248 i prostitútok,249 aby sa mu dali pokrstiť. „Vtedy prišiel Ježiš.“ Krstiteľ váha, Ježiš nalieha – a prijíma krst.701 Vtedy zostupuje na Ježiša Duch Svätý v podobe holubice a z neba zaznieva hlas: „Toto je môj milovaný Syn“ (Mt 3, 13-17). To je zjavenie („epifánia“) Ježiša ako Mesiáša438 Izraela a Božieho Syna.

536Pre Ježiša je jeho krst prijatím a začiatkom jeho poslania ako trpiaceho Služobníka. Dáva sa započítať medzi hriešnikov.250 606 Už je „Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta“1224 (Jn 1, 29). Už anticipuje „krst“ svojej krvavej smrti.251 Už prichádza splniť „všetko, čo je spravodlivé“ (Mt 3, 15), čiže úplne sa podriaďuje vôli svojho Otca: z lásky súhlasí s týmto krstom smrti na odpustenie našich hriechov.252 444 Na tento súhlas odpovedá hlas Otca, ktorý vkladá do svojho Syna všetko svoje zaľúbenie.253 727 Zostupuje Duch Svätý, ktorého má Ježiš v plnosti už od svojho počatia, a „spočinie“ na ňom.254 Ježiš bude prameňom Ducha pre celé ľudstvo.739 Pri jeho krste „sa... otvorilo nebo“ (Mt 3, 16), ktoré zatvoril Adamov hriech. A zostúpenie Ježiša a Ducha Svätého posvätilo vody ako predzvesť nového stvorenia.

537Krst sviatostne pripodobňuje kresťana Ježišovi,1262 ktorý vo svojom krste anticipuje svoju smrť a svoje zmŕtvychvstanie. Kresťan má vstúpiť do tohto tajomstva pokorného zníženia sa a kajúcnosti, zostúpiť s Ježišom do vody, aby spolu s ním vystúpil, a znovu sa narodiť z vody a z Ducha, aby sa v Synovi stal Otcovým milovaným synom a žil „novým životom“ (Rim 6, 4):

„Krstom sa pochovajme s Kristom, aby sme s ním vstali z mŕtvych;628 zostúpme s ním, aby sme spolu s ním boli aj povýšení; vystúpme s ním, aby sme spolu s ním boli aj oslávení.“255

Tak sa stalo, „že z toho, čo sa odohralo v Kristovi, sme poznali, že po kúpeli vodou zlieta na nás z nebeských brán Duch Svätý a preniká nás pomazaním nebeskej slávy a že po adoptovaní hlasom Otca sa stávame [Božími] synmi“.256

Pokúšanie Ježiša

538Evanjeliá hovoria o čase Ježišovej samoty na púšti hneď po tom, ako prijal krst od Jána. Ježiš „pobádaný Duchom“ na púšť zostáva tam štyridsať dní bez jedla; žije medzi divou zverou a anjeli mu posluhujú.257 394 Keď sa tento čas končí, satan ho trikrát pokúša tým, že podrobuje skúške jeho synovský vzťah k Bohu.518 Ježiš odráža tieto útoky, ktoré sú opakovaním Adamovho pokušenia v raji a Izraela na púšti, a diabol „na čas od neho odišiel“ (Lk 4, 13).

539Evanjelisti poukazujú na spasiteľný význam tejto tajomnej udalosti. Ježiš je nový Adam, ktorý zostáva verný tam,397 kde prvý Adam podľahol pokušeniu. Ježiš dokonale plní povolanie Izraela. Na rozdiel od tých, ktorí kedysi štyridsať rokov pokúšali Boha na púšti,258 Ježiš Kristus sa zjavuje ako Boží služobník, úplne poslušný Božej vôli. Tak víťazí nad diablom: „Poviazal silného“, aby mu vzal jeho korisť.259 385 Ježišovo víťazstvo nad Pokušiteľom na púšti anticipuje víťazstvo umučenia, vrcholnej poslušnosti jeho synovskej lásky k Otcovi.609

540Pokúšanie Ježiša2119 ukazuje, akým spôsobom má Boží Syn plniť poslanie Mesiáša v protiklade k spôsobu, aký mu navrhuje satan a aký mu chcú prisúdiť ľudia.260 Preto Kristus zvíťazil5192849 nad Pokušiteľom pre nás: „Veď nemáme veľkňaza, ktorý by nemohol cítiť s našimi slabosťami; veď bol podobne skúšaný vo všetkom okrem hriechu“ (Hebr 4, 15). Cirkev sa každý rok počas štyridsiatich dní Pôstneho obdobia1438 spája s Ježišovým tajomstvom na púšti.

„Priblížilo sa Božie kráľovstvo“

541„Keď Jána uväznili, Ježiš prišiel do Galiley a hlásal Božie evanjelium. Hovoril: ‚Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo.2816 Kajajte sa a verte evanjeliu'“ (Mk 1, 15). „Preto Kristus, aby splnil Otcovu vôľu,763 založil na zemi nebeské kráľovstvo.“261 A Otcova vôľa je „povzniesť ľudí k účasti na Božom živote“.262 Robí to tak, že zhromažďuje ľudí okolo svojho Syna Ježiša Krista.669768 Týmto zhromaždením je Cirkev, ktorá je na zemi „zárodkom a počiatkom“ Božieho kráľovstva.263 865

542Ježiš Kristus je v strede tohto zhromaždenia ľudí v „Božej rodine“.2233 Zvoláva ich okolo seba svojím slovom, svojimi znameniami, ktoré robia zjavným Božie kráľovstvo, a rozoslaním svojich učeníkov. Príchod svojho kráľovstva uskutoční najmä veľkým tajomstvom svojej Veľkej noci: svojou smrťou na kríži a svojím zmŕtvychvstaním. „A ja, až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe“789 (Jn 12, 32). K tomuto zjednoteniu s Kristom sú povolaní všetci ľudia.264

Ohlasovanie Božieho kráľovstva

543Všetci ľudia sú povolaní vojsť do kráľovstva. Toto mesiášske kráľovstvo, ohlasované najprv synom Izraela,265 má prijať ľudí zo všetkých národov.266 764 Kto chce doň vojsť, musí prijať Ježišovo slovo:

„Pánovo slovo sa totiž prirovnáva semenu, ktoré sa seje na pole: tí, čo ho počúvajú s vierou a sú pričlenení ku Kristovmu maličkému stádu, prijali samo kráľovstvo. Semeno potom vlastnou silou klíči a rastie až do času žatvy.“267

544Kráľovstvo patrí chudobným a maličkým,709 čiže tým, ktorí ho prijali s pokorným srdcom.2443 Ježiš je poslaný hlásať „evanjelium chudobným“ (Lk 4, 18).268 2546 Vyhlasuje ich za blahoslavených, „lebo ich je nebeské kráľovstvo“ (Mt 5, 3). Týmto „maličkým“ Otec láskavo zjavil, čo ostáva skryté pred múdrymi a rozumnými.269 Ježiš má účasť na živote chudobných od jasieľ až po kríž; zo skúsenosti vie, čo je hlad,270 smäd271 a nedostatok.272 Ba viac, stotožňuje sa s chudobnými každého druhu a činorodú lásku k nim kladie ako podmienku na vstup do svojho kráľovstva.273

545Ježiš pozýva hriešnikov k stolu kráľovstva:1443 „Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov“ (Mk 2, 17).274 588 Vyzýva ich, aby sa obrátili, lebo bez toho nie je možné vojsť do kráľovstva;1846 slovom i skutkom im však ukazuje bezhraničné milosrdenstvo svojho Otca voči nim275 1439 a nesmiernu radosť „v nebi... nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie“ (Lk 15, 7). Vrcholným dôkazom tejto lásky bude obeta jeho vlastného života „na odpustenie hriechov“ (Mt 26, 28).

546Ježiš volá do kráľovstva podobenstvami,2613 ktoré sú typickou črtou jeho učenia.276 Nimi pozýva na hostinu kráľovstva,277 ale žiada aj radikálnu voľbu: kto chce získať kráľovstvo, musí obetovať všetko;278 slová nestačia, vyžadujú sa skutky.279 Podobenstvá sú pre človeka akoby zrkadlá: Prijíma slovo ako skalnatá pôda alebo ako dobrá zem?280 Čo robí s talentami, ktoré dostal?281 Ježiš a prítomnosť kráľovstva na tomto svete sú tajomným spôsobom v strede podobenstiev. Treba vojsť do kráľovstva, čiže stať sa Kristovým učeníkom, aby človek poznal „tajomstvá nebeského kráľovstva“542 (Mt 13, 11). Pre tých, čo ostávajú „vonku“,282 všetko zostáva záhadou.283

Znamenia Božieho kráľovstva

547Ježiš sprevádza svoje slová670 mnohými „mocnými činmi, divmi a znameniami“ (Sk 2, 22), ktoré ukazujú, že kráľovstvo je prítomné v ňom. Dosvedčujú, že Ježiš je predpovedaný Mesiáš.284 439

548Znamenia, ktoré robí Ježiš, svedčia o tom, že ho poslal Otec.285 Vyzývajú veriť v neho.286 Tým, čo sa na neho obracajú s vierou,156 udeľuje, o čo prosia.287 A tak zázraky posilňujú vieru2616 v toho, ktorý koná skutky svojho Otca: dosvedčujú, že je Boží Syn.288 574 Ale môžu byť aj príležitosťou na pohoršenie.289 Nemajú za cieľ ukájať zvedavosť a túžby po čaroch. Napriek takým zrejmým zázrakom niektorí Ježiša odmietajú;290 447 dokonca ho obviňujú, že koná mocou zlých duchov.291

549Keď Ježiš oslobodil niektorých ľudí od pozemského zla, akým je hlad,292 nespravodlivosť,293 choroba a smrť,294 vykonal mesiášske znamenia.1503 Neprišiel však preto, aby odstránil všetko zlo na svete,295 ale aby vyslobodil ľudí z najťažšieho otroctva, z otroctva hriechu,296 440 ktoré im prekáža v ich povolaní Božích detí a spôsobuje všetky ich ľudské zotročenia.

550Príchod Božieho kráľovstva je porážkou satanovho kráľovstva:297 394 „Ale ak ja Božím Duchom vyháňam zlých duchov, potom k vám prišlo Božie kráľovstvo“ (Mt 12, 28). Ježišove exorcizmy vyslobodzujú ľudí1673 z moci zlých duchov.298 Anticipujú Ježišovo veľké víťazstvo nad „kniežaťom tohto sveta“ (Jn 12, 31). Božie kráľovstvo bude definitívne nastolené Kristovým krížom:4402816 „Z dreva [kríža] vládol Boh – Regnavit a ligno Deus.“299

„Kľúče od kráľovstva“

551Ježiš si hneď na začiatku svojho verejného života858 zvolil dvanásť mužov, aby boli s ním a mali účasť na jeho poslaní.300 Dal im účasť na svojej moci a poslal ich „hlásať Božie kráľovstvo a uzdravovať chorých“ (Lk 9, 2). Zostávajú navždy pridružení ku Kristovmu kráľovstvu,765 lebo prostredníctvom nich on sám riadi Cirkev:

„Ja vám dávam kráľovstvo, ako ho môj Otec dal mne, aby ste jedli a pili pri mojom stole v mojom kráľovstve, sedeli na trónoch a súdili dvanásť kmeňov Izraela“ (Lk 22, 29-30).

552V zbore Dvanástich má Šimon Peter prvé miesto.301 880 Ježiš mu zveril výnimočné poslanie.153 Vďaka zjaveniu, ktoré dostal od Otca, Peter vyznal: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha“442 (Mt 16, 16). Náš Pán mu vtedy povedal: „Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu“ (Mt 16, 18). Ježiš Kristus, živý kameň,302 zaručuje svojej Cirkvi, postavenej na Petrovi, víťazstvo nad mocnosťami smrti. Peter pre vieru, ktorú vyznal, zostane neotrasiteľnou skalou Cirkvi.424 Jeho poslaním bude strážiť túto vieru, aby nikdy neochabla, a posilňovať v nej svojich bratov.303

553Ježiš udelil Petrovi osobitnú moc:381 „Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi“ (Mt 16, 19). „Moc kľúčov“ znamená moc spravovať Boží dom, ktorým je Cirkev. Ježiš, „dobrý pastier“ (Jn 10, 11), potvrdil toto poverenie po svojom zmŕtvychvstaní: „Pas moje ovce“ (Jn 21, 15-17). Moc „zväzovať a rozväzovať“ znamená plnú moc rozhrešovať od hriechov,1445 vyhlasovať úsudky vo veciach učenia viery a vynášať disciplinárne rozhodnutia v Cirkvi. Ježiš udelil túto plnú moc Cirkvi prostredníctvom služby apoštolov304 a osobitne Petra: jedine jemu výslovne zveril kľúče od kráľovstva.641881

Predzvesť kráľovstva: Premenenie

554Odo dňa, keď Peter vyznal, že Ježiš je Kristus, Syn živého Boha, Učiteľ „začal... svojim učeníkom vyjavovať, že musí ísť do Jeruzalema a mnoho trpieť... že ho zabijú, ale tretieho dňa vstane z mŕtvych“ (Mt 16, 21). Peter túto predpoveď odmieta305 a ostatní ju ani nechápu.306 Do tohto kontextu je vložená tajomná udalosť Ježišovho premenenia307 na vysokom vrchu pred tromi svedkami,6972600 ktorých si sám vyvolil: Petrom, Jakubom a Jánom. Ježišova tvár a odev zažiaria oslňujúcim svetlom, zjavujú sa Mojžiš a Eliáš a hovoria „o jeho odchode, ktorý sa mal uskutočniť v Jeruzaleme“ (Lk 9, 31). Zahalí ich oblak a hlas z neba hovorí: „Toto je môj vyvolený Syn,444 počúvajte ho!“ (Lk 9, 35).

555Ježiš na chvíľu ukazuje svoju božskú slávu, a tak potvrdzuje Petrovo vyznanie. Dáva aj najavo, že aby mohol vojsť „do svojej slávy“ (Lk 24, 26), musí v Jeruzaleme prejsť cez kríž.25762583 Mojžiš a Eliáš videli Božiu slávu na vrchu; Zákon a Proroci predpovedali Mesiášovo umučenie.308 Ježišovo umučenie je skutočne Otcova vôľa: Syn koná ako Boží služobník.309 257 Oblak znamená prítomnosť Ducha Svätého. „Zjavila sa celá Trojica: Otec v hlase, Syn v človekovi, Duch Svätý v jasnom oblaku:“310

„Premenil si sa na vrchu a tvoji učeníci kontemplovali tvoju slávu, Kriste, Bože, nakoľko toho boli schopní, aby potom, keď ťa uvidia ukrižovaného, pochopili, že tvoje umučenie bolo dobrovoľné, a aby ohlasovali svetu, že si naozaj odblesk Otca.“311

556Na začiatku verejného života je krst; na prahu Veľkej noci premenenie. Ježišovým krstom „bolo ohlásené tajomstvo prvého znovuzrodenia“: náš krst. Premenenie „je sviatosť druhého znovuzrodenia“: nášho vzkriesenia.312 Už teraz máme účasť na Pánovom zmŕtvychvstaní skrze Ducha Svätého,1003 ktorý pôsobí vo sviatostiach Kristovho tela. Premenenie nám dáva vopred okúsiť slávny príchod Ježiša Krista, ktorý „pretvorí naše úbohé telo, aby sa stalo podobným jeho oslávenému telu“ (Flp 3, 21). Pripomína nám však aj to, „že do Božieho kráľovstva máme vojsť cez mnohé súženia“ (Sk 14, 22).

„Peter to ešte nechápal, keď zatúžil žiť s Kristom na vrchu.313 Zaistil ti to, Peter, po smrti. Teraz však on sám hovorí: Zostúp, aby si sa namáhal na zemi, aby si slúžil na zemi, aby si bol opovrhovaný, ukrižovaný na zemi.

Život zostupuje, aby sa nechal zabiť; Chlieb zostupuje, aby bol hladný; Cesta zostupuje, aby sa unavila na ceste; Prameň zostupuje, aby bol smädný. A ty sa zdráhaš trpieť?“314

Ježišov výstup do Jeruzalema

557„Keď sa napĺňali dni, v ktoré mal byť vzatý zo sveta, pevne sa rozhodol ísť do Jeruzalema“ (Lk 9, 51).315 Týmto rozhodnutím naznačil, že vystupuje do Jeruzalema pripravený tam zomrieť. Trikrát predpovedal svoje umučenie a svoje zmŕtvychvstanie.316 Cestou do Jeruzalema povedal: „Nie je možné, aby prorok zahynul mimo Jeruzalema“ (Lk 13, 33).

558Ježiš pripomína smrť prorokov, ktorých zabili v Jeruzaleme.317 A predsa neprestáva vyzývať Jeruzalem, aby sa zhromaždil okolo neho: „Koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti, ako sliepka zhromažďuje svoje kuriatka pod krídla, a nechceli ste!“ (Mt 23, 37b). Keď je už mesto Jeruzalem na dohľad, plače nad ním318 a znovu vysloví túžbu svojho srdca: „Kiež by si aj ty v tento deň spoznalo, čo ti prináša pokoj! Ale teraz je to skryté tvojim očiam“ (Lk 19, 42).

Ježišov mesiášsky vstup do Jeruzalema

559Ako prijme Jeruzalem svojho Mesiáša? Ježiš, ktorý sa vždy vyhol pokusom ľudu urobiť ho kráľom,319 teraz si volí čas a do podrobností pripravuje320 svoj mesiášsky vstup do mesta svojho „otca Dávida“ (Lk 1, 32). Pozdravujú ho ako Dávidovho syna, ako toho, ktorý prináša spásu (Hosanna znamená „Spas!“, „Daj spásu!“). A „kráľ slávy“ (Ž 24, 7-10) vstupuje do svojho mesta, „nesie sa... na osliatku“ (Zach 9, 9). Nedobýja dcéru sionskú, obraz svojej Cirkvi, úskokom alebo násilím, ale pokorou, ktorá vydáva svedectvo pravde.321 Preto v ten deň budú príslušníkmi jeho kráľovstva deti322 a „Boží chudobní“,333 ktorí ho s jasotom pozdravujú, ako keď ho anjeli ohlasovali pastierom.323 Ich nadšené volanie: „Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom“1352 (Ž 118, 26), opakuje Cirkev v „Sanctus“ pri slávení Eucharistie ako úvod do pamiatky Pánovej Veľkej noci.

560Ježišov vstup do Jeruzalema zvestuje príchod kráľovstva,5502816 ktoré Kráľ Mesiáš uskutoční Veľkou nocou svojej smrti a svojho zmŕtvychvstania. Slávením tohto vstupu na Kvetnú nedeľu liturgia Cirkvi otvára Veľký týždeň.1169